Světelný design v kostce – Část 49

Svetelný dizajnér – aplikácie svetelného dizajnu v praxi. Počas štúdia, praxe a pedagogického pôsobenia som mal možnosť absolvovať hodnotnú cestu od architektúry cez scénografiu až po svetelný dizajn. Tieto stupne sa vzájomne nevylučujú, skôr naopak – podporujú sa, sú spätne kompatibilné, a stali sa tak prelínajúcimi sa východiskami pri vlastnej umeleckej tvorbe a jej reflexii. Ďalej uvádzané úvahy a príklady z praxe dokumentujú môj osobný pohľad na možnosti uplatnenia svetelného dizajnu, ktorý vnímam ako univerzálnu disciplínu, schopnú začleniť sa do tvorivých úloh aj mimo performatívneho umenia.

Svetelný dizajnér – aplikácie svetelného dizajnu v praxi

Počas štúdia, praxe a pedagogického pôsobenia som mal možnosť absolvovať hodnotnú cestu od architektúry cez scénografiu až po svetelný dizajn. Tieto stupne sa vzájomne nevylučujú, skôr naopak – podporujú sa, sú spätne kompatibilné, a stali sa tak prelínajúcimi sa východiskami pri vlastnej umeleckej tvorbe a jej reflexii. Ďalej uvádzané úvahy a príklady z praxe dokumentujú môj osobný pohľad na možnosti uplatnenia svetelného dizajnu, ktorý vnímam ako univerzálnu disciplínu, schopnú začleniť sa do tvorivých úloh aj mimo performatívneho umenia. Základy, na ktorých sú postavené princípy divadelného svetelného dizajnu, vidím ako širšie použiteľné aj v iných umeleckých odvetviach, ako napr. vo fotografii, filme, architektúre či iných aplikáciách, pri ktorých vzniká požiadavka na kvalitu, nie len na kvantitu osvetlenia. (obr. 1)

Obr. 1. Winterreise (réžia P. Mazalán); svetelný dizajn hudobno-performatívneho diela Ján Ptačin (foto: Radovan Dranga, 2020)

Svetelný dizajn

Ľudstvo fascinuje fenomén svetla od nepamäti. Od jeho magického vnímania ako prítomnosti nadprirodzeného, jeho uctievania a povýšenia na úroveň božstva cez racionálnu snahu o dekódovanie jeho fyzikálnej podstaty, ktorá sa po stáročia vymykala chápaniu najväčších svetových mysliteľov, až po jeho pochopenie, spútanie a využitie na praktické či estetické účely.

Svetelný dizajn predstavuje vedomé narábanie s médiom svetla, navrhovanie a realizáciu konkrétnych svetelných podmienok, obrazov, atmosfér, stavov a ich zmien v čase, s ohľadom na zadanie, umelecký zámer, technické možnosti a v neposlednom rade na energetické či finančné limity realizácie.

Svetelný dizajn nachádza aktívne uplatnenie všade, kde sa vedome a cielene narába s médiom svetla, či už v jeho prirodzenej, alebo umelej podobe, tzn. takmer vo všetkých sférach ľudských aktivít. V niektorých aplikáciách dominuje funkčná zložka, osvetľovanie, v iných sa kladie väčší dôraz na umeleckú rovinu a pridanú hodnotu v podobe vyvolanej emócie, sprostredkovaného impulzu a zážitku.

Svetelný dizajn sa so svojou časopriestorovou povahou nachádza na pomyselnej linke spájajúcej kompozíciu architektonických a hudobných diel. (obr. 2)

Obr. 2. Eishöhle Dachstein; svetelný dizajn prehliadky jaskyne Ján Ptačin. Diagram znázorňujúci dramaturgiu svetelného dizajnu na trase prehliadky jaskyne určený pre komunikáciu s klientom. Na horizontálnej osi diagramu je chronologicky znázornený priebeh prehliadky jaskyne s exaktnými časovými údajmi. Zastavenia v trase prehliadky sú označené pôvodnými nemeckými názvami jednotlivých sál jaskyne. Vertikálne, v riadkoch diagramu, je graficky znázornený koncept svetelného dizajnu rozdelený do niekoľkých kategórií, akými sú akcent, farba, intenzita, dynamika, prezentovaný a dostupný priestor, použitá technika a pod. Diagram bol určený na komunikáciu s klientom v prípravnej fáze projektu (autor: Ján Ptačin, 2018)

Veda versus umenie/veda plus umenie

Svetelný dizajn je syntézou vedy a umenia. Je to špecifický multidisciplinárny a interdisciplinárny umelecký a vedecko-technický odbor, ktorý vyžaduje orientáciu v rozsiahlej sume informácií, predpokladá viaceré zručnosti a schopnosti a je neoddeliteľne zviazaný s tvorbou a vlastnou umeleckou výpoveďou.

Dotýka sa výtvarného aj dramatického umenia – kresby a maľby, fotografie, filmu a televízie, scénografie, réžie a dramaturgie, priestorovej a hudobnej kompozície – priestoru a architektúry – tvorby interiérov, exteriérov, či verejného priestoru. Vyžaduje vedomosti z oblasti matematiky, geometrie, fyziky, optiky, elektrotechniky, medicíny, psychológie, manažmentu a mnohých ďalších.

Špecifikum svetelného dizajnu spočíva v náročnosti obsiahnutia čiastkových východísk, syntetizovania a pri tak mladej a rozvíjajúcej sa disciplíne často aj predvídania a plánovania riešení s ohľadom na perspektívu budúcnosti.

Profesia svetelný dizajnér

Ideálny svetelný dizajnér je tvorivá osobnosť disponujúca rozsiahlym teoretickým a praktickým základom, ktorá dokáže na základe vonkajších požiadaviek či vlastného tvorivého impulzu realizovať potrebné predstavy v médiu svetla. Často v rozsiahlych tímoch a v spolupráci s ďalšími kreatívnymi subjektmi z iných odborov. Svetelný dizajnér musí byť schopný komunikovať v jazykoch rozličných profesií. Mal by byť schopný viesť odbornú a erudovanú debatu s režisérom a dramaturgom či s predstaviteľmi ďalších výtvarných zložiek tvorivého tímu. No rovnako tak musí byť schopný vypracovať exaktnú technickú dokumentáciu a vedieť sprostredkovať špecifické technické parametre tímu technikov, osvetľovačov a programátorov pri realizácii javiskového, televízneho, filmového či hudobného diela.

Svetelný dizajnér je dôležitou súčasťou tvorivého tímu. Či už pri práci v malých divadlách, alebo pri spolupráci na náročných výpravných produkciách. Svetelný dizajnér by mal úzko spolupracovať s režisérom a ostatnými – predovšetkým vizuálnymi – zložkami tímu, aby bolo zabezpečené správne nasvietenie scény, inštalácie, expozície alebo iného diela z funkčného aj estetického hľadiska a aby vynikli všetky plánované vizuálne či dramatické akcenty a podnety.

Svetelní dizajnéri by mali mať plnú moc nad nástrojmi, ktorými disponujú. Mali by plne ovládať fyzikálne a estetické vlastnosti svetla, jeho funkcie a možnosti pôsobenia na človeka a byť pri tom schopní s nimi kreatívne pracovať.

Profesia svetelného dizajnéra sa nie náhodou vykryštalizovala práve v divadelných podmienkach. Svetlo je esenciálnou zložkou divadelných inscenácií. Z funkčného hľadiska je pre interiérové inscenovanie nevyhnutnosťou. „Divadlo“ zdieľa spoločný slovný koreň so slovesom „dívať“ sa. Bez svetla by nebol zrakový vnem možný. Z estetického hľadiska je svetlo neodmysliteľný výrazový prostriedok, ktorý dokáže priniesť do produkcie ďalšiu kvalitatívnu vrstvu a svojimi vlastnými prostriedkami tak zvýšiť jej umeleckú a dramatickú hodnotu (viditeľnosť a čitateľnosť, atmosféra, kompozícia, motivácia, dynamika atď.). (obr. 3)

Obr. 3. Profesia svetelný dizajnér – diagram popisujúci ideálneho svetelného dizajnéra: na ľavej strane vstupy, ktoré kreatívne spracúva, na pravej strane výstupy, uplatnenie a profit pre spoločnosť (autor: Ján Ptačin, 2014)

Aplikácie svetelného dizajnu

Okrem aplikácie svetelného dizajnu v kultúre, kreatívnom a zábavnom priemysle sú svetelný dizajn a svetlotechnika nevyhnutnými súčasťami nášho každodenného života, t. j. v architektúre – interiéroch, exteriéroch, či verejnom priestore. Svetelný dizajn a jeho princípy používané v divadelnom prostredí čoraz viac prekračujú hranice scénických projektov a prerastajú do iných aplikácii nielen v rámci živých produkcií, ale aj osvetľovania architektúry a verejných priestorov. Okrem funkčnej zložky svetla a pragmatického, funkčného osvetľovania sa čoraz viac aj v nedivadelných aplikáciách prikladá dôraz na kvalitatívnu, estetickú a umeleckú hodnotu svetelného dizajnu.

Profesionálne divadlá

Svetelný dizajn pre kamenné divadlá má množstvo špecifík, výhod aj nevýhod. Nevyhnutná je úzka spolupráca s režisérom a ďalšími výtvarnými zložkami v kreatívnom tíme a taktiež s realizačným tímom divadla. Nutné je prihliadať k predispozíciám konkrétneho divadla a jeho technickým a personálným možnosťam a pracovať s nimi. Technické zručnosti a vedomosti sa tu prekrývajú a intervenujú s umeleckými ambíciami a vlastnou tvorbou dizajnu, ktorého cieľom je podporenie celku inscenácie a výsledného diela. (obr. 4)

Prax v tuzemských profesionálnych divadlách je rôznorodá a závisí od viacerých aspektov. Určujúcim faktorom je inscenačný tím, jeho zloženie, veľkosť, organizácia a komunikácia v rámci daného projektu. Divadelná prax v profesionálnych divadlách predznamenáva aj skladbu a systém spolupráce inscenačného tímu, vyžaduje určité zákonitosti a chronológiu a taktiež kontrolu koncepčnej fázy. Tvorivý tím je individuálny pre každý projekt, je v značnej miere založený na osobných vzťahoch a jeho úloha je nesmierne dôležitá zvlášť pred realizačnou fázou, ktorú – keď už sa v profesionálnych podmienkach rozbehne – je len ťažké od základu meniť a na ktorý tvorca v určitej miere stráca priamy dosah.

Po odsúhlasení umeleckého zámeru sa spúšťa mašinéria realizačného procesu scénografických a kostýmových návrhov. Premyslený svetelný návrh môže už v tejto fáze vyžadovať nákup špecifických technických zariadeníči napr. zabudovanie potrebných zariadení do scénických dekorácií. Profesionálne divadlá poväčšine disponujú personálnym, technologickým a aj finančným zázemím, ktoré sú pre nezávislú scénu často nepredstaviteľné. Naproti tomu tieto „továrne na sny“ zhusta trpia nedostatkom investícií, poddimenzovanými honorármi pre podporné realizačné profesie, nedostatkom remeselných profesií, zastaranými javiskovými technickými zariadeniami a pod.

Pri realizácii svetelného dizajnu vo finálnej fáze pracujeme s divadelnou budovou, zariadeniami a personálom, ktoré máme k dispozícii. Každá divadelná budova a život v nej sú iné. Mnohé závisí od vedenia a osadenstva divadla a v tunajších podmienkach ide často aj o osobnú zaangažovanosť a ochotu zamestnancov divadla. (obr. 5)

Obr. 4. Veselé paničky windsorské (réžia P. Mikulík); svetelný dizajn činohernej inscenácie Ján Ptačin; pohľad z kabíny pri programovaní svetelných zmien v historickej budove Slovenského národného divadla vBratislave (foto: Ján Ptačin, 2017)

Obr. 5. Smrť obchodného cestujúceho (réžia Ľ. Vajdička); svetelný dizajn činohernej inscenácie Ján Ptačin (foto: Mestské divadlo Zlín

Tanečné, pohybové divadlo a nezávislá scéna

Nezávislá scéna a osobitne tvorivá práca pre pohybové a fyzické divadlo sú výbornou vstupnou bránou do praxe v odbore svetelného dizajnu. Obmedzenia a provizóriá, ktoré vyplývajú z nedostatku priestorov, ich vybavenia, technologického a finančného zázemia podnecujú tvorivú slobodu a nútia tvorcov dosahovať výsledky iným divadelným jazykom a koncepčným prístupom. Nedoceniteľná je taktiež možnosť s médiom svetla osobne pracovať a experimentovať v priestore bez časového tlaku, aký je známy z realizácií v profesionálnych kamenných divadlách. (obr. 6)

Tvorba a realizácia svetelného dizajnu pre nezávisle produkcie umožňujú spoznať podmienky v periférnych kultúrnych centrách, nedivadelných priestoroch, galériách a platforme projektov site-specific. Umelecké ambície a koncepty sú nevyhnutne konfrontované s vlastnými realizačnými možnosťami a podnecujú štúdium technických možností a ich limitov. (obr. 7)

Obr. 6. Únos Európy (Debris Company); scénický a svetelný dizajn fyzického divadla Ján Ptačin (foto: Debris Company, 2017)

Obr. 7. Trilógia: WOW!, Únos Európy, Jób (Debris Company); testovanie projekčných technológií v improvizovaných priestoroch telocvične v Novej Cvernovke v Bratislave (foto: Ján Ptačin, 2017)

Mimodivadelné aplikácie svetelného dizajnu

Festivaly, ceremoniály, eventy (obr. 8)

Svetelný dizajn nachádza široké uplatnenie aj v mnohých nedivadelných formách – koncertoch, festivaloch, ceremoniáloch, komerčných či firemných akciách. Práca svetelného dizajnéra na produkciách spomínaných typov vyžaduje adaptáciu na iný druh tvorivých a realizačných podmienok a možností. Často to znamená opustenie pomerne komfortných pracovných podmienok, ktoré ponúka divadlo a regulárny divadelný skúšobný proces. Vyžaduje sa okamžitá variabilita, schopnosť rýchlo a presne reagovať na prípadné komplikácie, spôsobilosť riadiť značne veľký tím a komunikovať s rozličnými zainteresovanými stranami – od klienta až po čiastkových dodávateľov služieb. (obr. 9)

Obr. 8. Javiskový a svetelný dizajn pre otvárací ceremoniál KEHMK 2013 – Ján Ptačin – JaOnMi CreatureS (foto: Ján Ptačin, 2013)

Obr. 9. Vizualizácia urbanistického návrhu pre festival Grape – Ján Ptačin – JaOnMi CreatureS (autor: Ján Ptačin, 2015)

Architektúra – kvantitatívne vs. kvalitatívne osvetľovanie – interiéry, exteriéry, verejný priestor (obr. 10)

Architektúra využíva svetlo a vedome s ním pracuje už od prvopočiatkov ľudských architektonických snažení. Artikuláciou denného svetla dokázali architekti ovplyvňovať funkčné, ale aj estetické predispozície interiérov aj verejných priestorov. V rámci urbanizmu bolo dôležité dbať na dostatočné rozostupy stavieb, presvetlenie a preslnenie interiérov a medzipriestorov. S rozvojom možností umelého osvetľovania narastal dôraz nielen na funkčné, ale aj na kvalitné esteticky hodnotné použitie svetla v architektonickom prostredí.

Prirodzeným svetlom, rozvinutím celej palety hry svetla a tieňa prostredníctvom architektonických a konštrukčných prvkov dokázali architekti tvoriť mnohé variácie a atmosféry priestorov a prinášať do nich rôzne kvalitatívne prvky. Od chrámov v starovekom Egypte, v ktorých svetlo s postupujúcou hierarchiou priestoru ubúdalo a prechádzalo do tajuplnej tmy, pres stĺporadí gréckych chrámov, ktoré tvorili hru svetla a tieňa, gotické katedrály, ktoré rozohrali prirodzené svetlo farebným filtrovaním vitrážami v okenných otvoroch, až po presklené fasády modernej architektúry a sofistikované tieniace riešenia, to všetko je len zlomok príkladov dokumentujúcich vedomé artikulovanie prirodzeného svetla s funkčnými, ale i estetickými cieľmi. Práca s naturálnym svetlom neodmysliteľne patrí k navrhovaniu väčších urbánnych mestských celkov, kde hra svetla a tieňa prerastá hranice interiérov budov a dostáva sa aj do medzipriestorov objektov, do ulíc, námestí a ďalších verejných priestranstiev.

Práca s prirodzeným svetlom vyžaduje okrem iného napr. znalosti astronómie, fyziky, geografie, vlastností materiálov. Jeho dynamika je podstatne iná, akú je možné dosiahnuť umelými svetelnými zdrojmi. Pohyb Slnka po oblohe počas roka je predvídateľný a v podstate nemenný.

S rozvojom umelého svetla a osvetľovania sa objavuje nutnosť definovať, ako súčasť architektonického návrhu, aj jeho množstvo a kvalitu v interiéroch, exteriéroch budov a vo verejnom priestore. Práca s umelým svetlom v architektúre je na rozdiel od divadelných aplikácii určená prevažne na dlhodobé pôsobenie. Od tohto predpokladu sa odvíja množstvo špecifických čŕt práce v tomto prostredí. Je pri nej nutné uvažovať z hľadiska zdravotných dopadov, dlhodobého udržania kvality, efektivity prevádzky, dostupnosti a výmeny svetelných zdrojov, nadčasovosti a zodpovednosti riešenia svetelného dizajnu. Prílišná dynamika svetla a vizuálne efekty sa preukazujú, v dlhodobom architektonickom meradle, často ako kontraproduktívne. (obr. 11)

Obr. 10. Svetelná inštalácia vo verejnom priestore na festivale Biela noc v Bratislave – študenti Katedry scénografie, vedenie projektu Ján Ptačin (foto: Ján Ptačin, 2016)

Obr. 11. Dom VLP, hrubá stavba; architektonický návrh Ján Ptačin (foto: Ján Ptačin, 2017)

Galérie, múzeá

Špecifické požiadavky na použitie a kvalitu svetla s nutným dizajnérskym vstupom predstavuje osvetľovanie objektov v priestoroch múzeí a galérií. Svetelný dizajnér narába so špecifickým artefaktom, kurátorským a priestorovým konceptom a k funkčnosti svietenia sa tak pridáva aj kreatívna a umelecká rovina, tvoriaca neoddeliteľnú súčasť návštevníckeho zážitku expozície. (obr. 12)

Obr. 12. Testovanie projekčných povrchov, farieb a technológií pri tvorbe expozície v galérii v Holandsku; svetelný dizajn Inštitút svetelného dizajnu v Amsterdame (foto: Ján Ptačin)

Obr. 13. Dachstein Eishöhle; svetelný dizajn Ján Ptačin (foto: Dachstein Tourismus AG/Foto Hofer, 2018) 

Obr. 14. Dachstein Eishöhle; svetelný dizajn Ján Ptačin; realizácia svetelného dizajnu v ľadovej jaskyni (foto: Ján Ptačin, 2018)

Jaskyne (obr. 13)

Kvalitatívny svetelný dizajn v súčasnosti penetruje aj do rozličných oblastí, v ktorých bol doménou predovšetkým kvantitatívny prístup k svetlu a osvetľovaniu. Okrem trvalých architektonických aplikácií v interiéroch a exteriéroch budov a vo verejných priestoroch nachádza uplatnenie aj v tak špecifických podmienkach, akými sú napr. jaskyne sprístupnené verejnosti, tzv. showcaves. Z vlastnej skúsenosti môžem spomenúť príklad Belianskej jaskyne vo Vysokých Tatrách a Veľkej ľadovej jaskyne Dachstein v rakúskych Alpách, kde sa pri snahe o návštevnícke zatraktívnenie expozície dospelo k rozhodnutiu využiť pre tento účel aj autorský svetelný dizajn hlavných sál prírodnej jaskyne. (obr. 14)

---

 

Doc. Ing. arch. Mgr. art. Ján Ptačin, ArtD.
Ján Ptačin študoval architektúru na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave a Vysokom učení technickom v Brne a scénografiu na Vysokej škole múzických umení v Bratislave, kde sa v rámci doktorandského štúdia venoval téme svetelného dizajnu. Počas štúdií absolvoval viaceré zahraničné stáže vrátane pracovného pobytu v Inštitúte svetelného dizajnu v Amsterdame. V súčasnosti pôsobí ako súčasť kreatívneho štúdia JaOnMi CreatureS so zameraním na tvorbu priestoru v oblasti architektúry, scénografie a svetelného dizajnu. Aktívne sa venuje pedagogickej činnosti na Divadelnej fakulte VŠMU, kde sa v roku 2019 habilitoval na docenta.
Scénografické riešenia navrhol pre viacero činoherných a hudobno-pohybových inscenácií, performancií a eventov. Venuje sa taktiež navrhovaniu a projektovaniu architektonických objektov, pavilónov a interiérov. Medzi úspešne realizované projekty patrí napr. scénografia a svetelný dizajn inscenácií Robin Hood v Divadle A. Bagara v Nitre, Otec v Štátnom divadle Košice, svetelný dizajn inscenácií Europeana v Slovenskom komornom divadle Martin, Veselé paničky windsorské a Hriech/Její pastorkyňa v Slovenskom národnom divadle, scénografia trilógie WOW!, Únos Európy a Jób od združenia Debris Company alebo napr. svetelný dizajn jaskyne Dachstein Eishöhle v Rakúsku. Viac na: cv.janptacin.com