Pokračujeme v díle těch,
kteří byli první.

Aktuální vydání

Číslo 6/2016 vyšlo tiskem
5. 12. 2016. V elektronické verzi na webu od 5. 1. 2017.

Osvětlení interiérů
Seminář Interiéry 2016 – páté výročí
Součinnost bytového interiéru a osvětlení 

Normy, předpisy a doporučení
Nové normy pro osvětlení pozemních komunikací

Aktuality

Svítící fasáda FEL ČVUT nabídne veřejnosti interaktivní program s názvem Creative Colours of FEL Dne 13. prosince v 16.30 hodin se v pražských Dejvicích veřejnosti představí interaktivní…

Češi v domácnostech více svítí a experimentují se světlem, doma mají přes 48 milionů svítidel Češi začali v domácnostech více svítit a snaží se vytvořit lepší světelné podmínky:…

Pražské Quadriennale představuje nový projekt věnovaný světelnému a zvukovému designu 36Q° Ve dnech 8. – 12. listopadu uvede site-specific výstavu v unikátním prostoru Lapidária…

THEATRE TECH & EVENT PRODUCTION v novém formátu a termínu Výstava divadelní a jevištní techniky THEATRE TECH & EVENT PRODUCTION se nebude konat…

Více aktualit

Osvetlenie v priemysle 2007

Ing. Milan Hrdlík, AMI Nové Zámky

 

Pracujem v oblasti svetelnej techniky už niekoľko desaťročí, a ako sa zdá, o ďalších pár – ak sa ich teda dožijem, bude zo mňa pamätník mnohých rozdielnych prístupov k hodnoteniu a projektovaniu umelého osvetľovania. Spomínam si napr., že som na počiatku svojho odborného pôsobenia pracoval vo svetelnotechnickom laboratóriu, kde sme mali k dispozícii aj fotometrickú lavicu, merania svietivosti sme na nej už síce nevykonávali, ale pripomínala nám, že boli časy, keď patrila k vrcholom technického pokroku pri meraní svetelnotechnických parametrov. Jedna sviečka naľavo, druhá napravo, pozeráme sa do porovnávacieho okienka a.. Ale mali sme už vtedy k dispozícii aj iné meracie prístroje, v odborných časopisoch (obidvoch) nám vtedy dostupných sa v tom čase ostošesť vysvetľovala rovnojasová metóda osvetľovania cestných komunikácií, začínala sa diskusia, či sodíkové výbojky áno, alebo nie. Napríklad v priemyselnom osvetľovaní? Určite nie..
Keď si na to dnes spomínam, nevdojak sa usmievam, zároveň mi je aj trochu smutno, pretože vtedy sme tieto pokroky prežívali omnoho intenzívnejšie, dokázali sme sa z nich dokonca radovať – a vôbec, bolo to celé akési ľudskejšie. Dnes je onen pokrok neporovnateľne rýchlejší, svetelných zdrojov pribúdajú celé mraky, je problém tento veľmi náhlivý vývoj usledovať. Elektronika sa stala neodmysliteľnou súčasťou svetelnej techniky – elektronické predradníky, digitálne regulačné systémy, senzory atď. Čo bude zajtra?
Jediné, čo sa zásadne nemení, je subjekt osvetľovania, teda človek, jeho zrakové schopnosti a zrakové potreby. Ale v oblasti technických noriem sa dejú tiež pozoruhodné veci. Od jednoduchého k čoraz komplikovanejšiemu, J. A. Komenský z nás má celkom iste radosť.
 

Dnešný pohľad na vývoj osvetlenia

Chcel by som priniesť trochu iný, netradičný pohľad na vývoj v niektorých oblastiach aplikovanej svetelnej techniky (interiérové osvetlenie, uličné osvetlenie, osvetlenie tunelov atď.), videný v istom časovom rozmedzí, aby sa ukázalo, jako výrazný vývoj v každej z nich prebehol.
Dal som si otázku: ako by svetlári riešili osvetlenie pracovnej haly PH, v ktorej sa opracovávajú určité drobné dielce, povedané dnešnou rečou – kde z hľadiska zrakovej náročnosti sa vyžaduje osvetlenosť 500 lx, keby mali k dispozícii len:
  • žiarovky (napr. s príkonom 150 W) – obdobie začiatku 20. storočia?
  • halofosfátové žiarivky T12 – niekedy po roku 1960?
  • žiarivky T8 s trojpásmovými luminoformi – nedávna (neskončená) minulosť?
  • žiarivky T5 – elektronické predradníky – jasná súčasnosť?
  • halogenidové výbojky – dlhšie trvajúca súčasnosť?
 
Naša pomyselná hala je charakterizovaná týmito údajmi:
rozmery: šírka – 12 m, dĺžka – 36 m, výška – 6 m,
činitelia odrazu hlavných plôch: podlaha – 0,4, steny – 0,6, strop – 0,8,
udržiavací činiteľ predpokladajme optimisticky v hodnote 0,8.
 

Dané údaje boli vložené do programu Litestar, ako svietidlá boli použité niektoré produkty z ponuky spoločnosti AMI spol. s r. o., Nové Zámky; tým vznikli varianty osvetlenia uvedené v tab. 1.

Tab. 1. Prehľad variant osvetlenia

Varianta osvetlenia
H1/484
H1/474
H2/482
F1/451
F2/446
F3/458
Typ svietidla
Hangar
Hangar
Hangar
FLS T8
FLS T8
FLS T8
Svietidlo obr. číslo
1
1
1
2
2
2
Svetelný zdroj
MH
MH
MH
FLT8
FLT8
FLT8
Počet zdrojů ve svietidle
1
1
1
2
2
2
Príkon zdrojov svietidla (W)
250
250
400
36
58
36
Cena svietidla (Sk)
3607
3717
3760
1003
1248
1468
Cena sveteľného zdroja (Sk)
821,0
723,0
723,0
59,3
77,0
59,3
Počet svietidiel
18
14
12
84
52
70
Obstarávacie náklady (Sk)
79 704
62 160
53 796
94 214
72 904
111 062
Celkový príkon (kW)
4,50
3,50
4,80
6,05
6,03
5,04
Priemerná osvetlenosť (lx)
484
474
482
451
446
458
Rovnomernosť osvetlenia
0,66
0,66
0,65
0,66
0,66
0,66
Cena osvetlenia (Sk/lx.rok)
27 720
21 560
29 568
37 256
37 157
31 046
Varianta osvetlenia
F4/448
F5/457
F6/475
A1/472
A2/465
A3/372
Typ svietidla
FLS T8
FLS T5
FLS T5
ASE
STAS-M
Tiger-as
Svietidlo obr. číslo
2
2
2
3
4
5
Svetelný zdroj
FLT8
FLT5
FLT5
INC
FLC
MH
Počet zdrojů ve svietidle
2
2
2
1
2
1
Príkon zdrojov svietidla (W)
58
54
54
150
26
400
Cena svietidla (Sk)
1768
1764
2229
1659
734
3227
Cena sveteľného zdroja (Sk)
77,0
141,0
141,0
15,4
109,0
723,0
Počet svietidiel
44
65
60
176
160
14
Obstarávacie náklady (Sk)
84 568
132 990
150 660
294 694
152 320
55 300
Celkový príkon (kW)
5,10
7,02
6,48
26,40
8,32
5,60
Priemerná osvetlenosť (lx)
448
457
475
472
465
372
Rovnomernosť osvetlenia
0,66
0,66
0,65
0,64
0,64
0,64
Cena osvetlenia (Sk/lx.rok)
31 441
43 243
39 917
162 624
51 251
34 496

Poznámky k tab.: MH – halogenidová výbojka, FLT8 – lineárna žiarivka 26 mm, FLT5 – lineárna žiarivka, 16 mm, inc – obyčajná žiarovka, FLC – kruhová žiarivka *) ide o svietidlá s reflektorom


 Bez siahodlhého vysvetľovania je možné odhadnúť, ktorý variant by bolo možné priradiť ku ktorému už naznačenému obdobiu. Nesporné je priradenie variantu A1/472 k najstaršiemu obdobiu. Bolo by zaiste možné v archívoch vypátrať, koľko stála – napr. v roku 1907 jedna kilowatthodina, koľko stála jedna žiarovka s príkonom 150 W a pod. Ale aby získané údaje o hospodárnosti a obstarávacích nákladoch boli vzájomne porovnateľné, boli vo výpočtoch použité aktuálne údaje (3,50 Sk/kW•h, 1 760 h/rok). Prípadným kritikom odkazujem, že sa nepokúšam o akýsi historický exkurz, ale najmä o porovnanie energetickej náročnosti a porovnanie nákladov na jednotku osvetlenia za rok. V tab. 1 sú uvedené výsledky získané matematickým modelovaním už naznačenej variantnosti osvetlenia.

Diskusia výsledkov

Je potešiteľné, že pokrok sa predsa len výrazne prejavil, pretože variant A1/472 sa ukázal ako jednoznačne najmenej prijateľný – má najvyššie obstarávacie náklady, prevádzkovo by bol nepriamo úmerne mernému svetelnému výkonu najdrahší. Ako druhé najhoršie riešenie sa ukázal variant A2/465, teda “náhrada” žiaroviek kompaktnými žiarivkami. Predsa len – osvetľovacia výška 6 m (tak ako nás to učili na kurzoch svetelnej techniky) je limitná zdola pre lineárne žiarivky a limitná zhora pre vysokotlaké výbojky, kompaktné žiarivky sa tu presadia len obtiažne. Údaje z tab. 2 to jednoznačne potvrdzujú. Možno, keby boli k dispozícii špeciálne svietidlá pre FLC s príkonmi nad 36 W (42 W, 57 W, 70 W, .. 120 W!), by sa situácia vyrovnala. V danom prípade vyhrali halogenidové výbojky vysoko na body. Nič nové pod slnkom, v bežnej projektantskej praxi ide o dávno známu vec.
Na prvý pohľad je zrejmé, že v “boji” žiariviek T5 v. T8 podľa tabuľky vyhrávajú žiarivky T8. To je divné, a je teda potrebné sa na toto pozrieť podrobnejšie. Iste by bolo treba do porovnávania vziať aj ďalšie typy žiariviek zo skupiny T5, najmä s príkonom 80 W, ale je zrejmé, že aby boli žiarivky T5 atraktívnejšie, treba využiť ich elektronické predradenie, ktoré je priam predurčené pre reguláciu umelého osvetlenia, najmä v závislosti od hodnoty dennej osvetlenosti. Takýto prístup umožní výrazné úspory elektrickej energie; rôzne štúdie hovoria o podieloch vyše 30 %, čím sa táto skupina dostane na úroveň svietidiel s halogenidovými výbojkami.
Za zmienku tiež stoja výsledky vypočítané pre variantu A3/372, v ktorej boli použité interiérové svietidlá s asymetrickým reflektorom, t. j. s bočným osvetlením pracovnej plochy. Ide o prípad, keď nie je možné využiť strop na mechanické uchytenie svietidiel so symetrickou fotometrickou plochou, napr. telocvične, športové haly, alebo ak okolnosti neumožňujú prístup pre údržbu stropnej osvetľovacej sústavy.
Aj vám chýbajú údaje o použití LED? Pretože sme svedkami pokusov mnohých renomovaných výrobcov svietidiel použiť tieto progresívne svetelné zdroje aj v uličných svietidlách, u ktorých osvetľovacia výška je porovnateľná s tou z nášho príkladu priemyselnej haly, nie je možné vylúčiť,  že o relatívne krátky čas bude táto – dnes ešte chýbajúca skupina svetelných zdrojov, analyzovaná a možno nás príjemne prekvapí.

Obr. 1. Svietidlo Hangar
Obr. 2. Svietidlo FLS T8
Obr. 3. Svietidlo ASE
Obr. 4. Svietidlo STAS-M
Obr. 5. Svietidlo Tiger-as