Osvetlenie v priemysle 2007

Ing. Milan Hrdlík, AMI Nové Zámky

Dnešný pohľad na vývoj osvetlenia

• žiarovky (napr. s príkonom 150 W) – obdobie začiatku 20. storočia?
• halofosfátové žiarivky T12 – niekedy po roku 1960?
• žiarivky T8 s trojpásmovými luminoformi – nedávna (neskončená) minulosť?
• žiarivky T5 – elektronické predradníky – jasná súčasnosť?
• halogenidové výbojky – dlhšie trvajúca súčasnosť?

Dané údaje boli vložené do programu Litestar, ako svietidlá boli použité niektoré produkty z ponuky spoločnosti AMI spol. s r. o., Nové Zámky; tým vznikli varianty osvetlenia uvedené v tab. 1.

Tab. 1. Prehľad variant osvetlenia

 Bez siahodlhého vysvetľovania je možné odhadnúť, ktorý variant by bolo možné priradiť ku ktorému už naznačenému obdobiu. Nesporné je priradenie variantu A1/472 k najstaršiemu obdobiu. Bolo by zaiste možné v archívoch vypátrať, koľko stála – napr. v roku 1907 jedna kilowatthodina, koľko stála jedna žiarovka s príkonom 150 W a pod. Ale aby získané údaje o hospodárnosti a obstarávacích nákladoch boli vzájomne porovnateľné, boli vo výpočtoch použité aktuálne údaje (3,50 Sk/kW•h, 1 760 h/rok). Prípadným kritikom odkazujem, že sa nepokúšam o akýsi historický exkurz, ale najmä o porovnanie energetickej náročnosti a porovnanie nákladov na jednotku osvetlenia za rok. V tab. 1 sú uvedené výsledky získané matematickým modelovaním už naznačenej variantnosti osvetlenia.

Diskusia výsledkov

Je potešiteľné, že pokrok sa predsa len výrazne prejavil, pretože variant A1/472 sa ukázal ako jednoznačne najmenej prijateľný – má najvyššie obstarávacie náklady, prevádzkovo by bol nepriamo úmerne mernému svetelnému výkonu najdrahší. Ako druhé najhoršie riešenie sa ukázal variant A2/465, teda “náhrada” žiaroviek kompaktnými žiarivkami. Predsa len – osvetľovacia výška 6 m (tak ako nás to učili na kurzoch svetelnej techniky) je limitná zdola pre lineárne žiarivky a limitná zhora pre vysokotlaké výbojky, kompaktné žiarivky sa tu presadia len obtiažne. Údaje z tab. 2 to jednoznačne potvrdzujú. Možno, keby boli k dispozícii špeciálne svietidlá pre FLC s príkonmi nad 36 W (42 W, 57 W, 70 W, .. 120 W!), by sa situácia vyrovnala. V danom prípade vyhrali halogenidové výbojky vysoko na body. Nič nové pod slnkom, v bežnej projektantskej praxi ide o dávno známu vec.
Na prvý pohľad je zrejmé, že v “boji” žiariviek T5 v. T8 podľa tabuľky vyhrávajú žiarivky T8. To je divné, a je teda potrebné sa na toto pozrieť podrobnejšie. Iste by bolo treba do porovnávania vziať aj ďalšie typy žiariviek zo skupiny T5, najmä s príkonom 80 W, ale je zrejmé, že aby boli žiarivky T5 atraktívnejšie, treba využiť ich elektronické predradenie, ktoré je priam predurčené pre reguláciu umelého osvetlenia, najmä v závislosti od hodnoty dennej osvetlenosti. Takýto prístup umožní výrazné úspory elektrickej energie; rôzne štúdie hovoria o podieloch vyše 30 %, čím sa táto skupina dostane na úroveň svietidiel s halogenidovými výbojkami.
Za zmienku tiež stoja výsledky vypočítané pre variantu A3/372, v ktorej boli použité interiérové svietidlá s asymetrickým reflektorom, t. j. s bočným osvetlením pracovnej plochy. Ide o prípad, keď nie je možné využiť strop na mechanické uchytenie svietidiel so symetrickou fotometrickou plochou, napr. telocvične, športové haly, alebo ak okolnosti neumožňujú prístup pre údržbu stropnej osvetľovacej sústavy.
Aj vám chýbajú údaje o použití LED? Pretože sme svedkami pokusov mnohých renomovaných výrobcov svietidiel použiť tieto progresívne svetelné zdroje aj v uličných svietidlách, u ktorých osvetľovacia výška je porovnateľná s tou z nášho príkladu priemyselnej haly, nie je možné vylúčiť,  že o relatívne krátky čas bude táto – dnes ešte chýbajúca skupina svetelných zdrojov, analyzovaná a možno nás príjemne prekvapí.

Obr. 1. Svietidlo Hangar
Obr. 2. Svietidlo FLS T8
Obr. 3. Svietidlo ASE
Obr. 4. Svietidlo STAS-M
Obr. 5. Svietidlo Tiger-as