časopis z vydavatelství
FCC PUBLIC

Aktuální vydání

Číslo 6/2021 vyšlo tiskem
29. 11. 2021. V elektronické verzi na webu ihned.

Aktuality
Poslední zasedání redakční rady časopisu Světlo?
Ing. Jiří Novotný šéfredaktorem časopisu Světlo od jeho založení

Z odborného tisku
Nový datový formát pro popis svítidel

Nové predpisy pre osvetlenie na Slovensku

|


Nové predpisy pre osvetlenie na Slovensku

Ing. Peter Rybár,
Regionálny úrad verejného zdravotníctva Bratislava

Dlho pripravovaný zákon o verejnom zdravotníctve [1], ktorý nahradil predchádzajúci zákon o ochrane zdravia ľudí, začal platiť 1. 6. 2006 a zároveň s ním vstúpili do platnosti aj nové hygienické predpisy pre osvetlenie.

Pri koncipovaní nových predpisov sa vychádzalo z tézy, že základom dobrého osvetlenia interiéru je denné osvetlenie, ktoré má byť zriadené v každom priestore s dlhodobým pobytom ľudí. Základné ustanovenia v tomto zmysle sú uvedené v § 13 a v § 21 zákona o verejnom zdravotníctve[1], kde pre osvetlenie pri práci sa uvádza, že pracoviská, na ktorých je potrebné združené osvetlenie, a pracoviská bez denného osvetlenia je možné prevádzkovať len v prípade, ak z technických alebo prevádzkových príčin nie je možné zabezpečiť denné osvetlenie. Trvalé dopĺňanie denného svetla umelým svetlom sa nesmie zriaďovať v učebniach, obytných miestnostiach a im podobných priestoroch. Podrobnosti požiadaviek sú uvedené v nariadení vlády o osvetlení pri práci [4] a v nariadení o vnútornom prostredí budov [5].

Osvetlenie pracovísk

Základom dobrého osvetlenia je denné osvetlenie všetkých pracovísk, kde je to možné zabezpečiť. Vychádza sa pri tom z ustanovenia smernice Európskych spoločenstiev transponovaného do nariadenia vlády o bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko [6], kde je uvedené, že pracoviská sa musia v čo najväčšej miere osvetliť denným svetlom, pričom je odkaz na osobitné nariadenie vlády o osvetlení pri práci [4]. Podľa tohto nariadenia je za postačujúce považované také denné osvetlenie, keď sú splnené hodnoty činiteľa dennej osvetlenosti: pri hornom osvetlení priemerná hodnota 3 % a minimálna hodnota 1,5 % a pri bočnom dennom osvetlení minimálna hodnota 1,5 %. Pritom sa predpokladá, že pri splnení týchto hodnôt je v priestore dosť svetla na jeho psychofyziologické pôsobenie aj na kontakt s vonkajším prostredím. Ak treba na danú prácu z dôvodu dobrého rozlišovania podrobností vyššiu osvetlenosť, než poskytuje takéto denné osvetlenie, doplní sa umelým svetlom, pričom takéto dopĺňanie sa nepovažuje za združené osvetlenie. V podrobnostiach riešenia (rovnomernosť osvetlenia, ochrana pred insoláciou atď.) sa nariadenie vlády odvoláva na STN 73 0580-1 Denné osvetlenie budov, čím sa táto norma stáva záväznou.

Nové pracoviská so združeným osvetlením by sa mali zriaďovať iba výnimočne, napr. pri rekonštrukciách jestvujúcich budov, v prípade veľkého tienenia technologickými zariadeniami a pod. Za združené osvetlenie sa považuje dopĺňanie denného svetla svetlom umelých zdrojov, ak činiteľ denného osvetlenia dosahuje aspoň jednu tretinu hodnôt požadovaných pre denné osvetlenie. Zároveň je predpísaná kontrola pomeru jasu pozorovaného predmetu k jasu osvetľovacieho otvoru v obvyklom smere pohľadu, ktorý nemá byť horší ako 1 : 40 v triede zrakovej činnosti I, II, III a horší ako 1 : 100 v triede IV podľa STN 73 0581. Minimálna hodnota celkovej umelej osvetlenosti zóny so združeným osvetlením je 500 lx.

Novým ustanovením je určenie minimálnej veľkosti zóny, v ktorej sa posudzuje denné alebo združené osvetlenie. Táto zóna musí byť najmenej tretina pôdorysu miestnosti alebo najmenej 10 m2.

Priestory bez denného osvetlenia, ak ich je možné v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia zriadiť, sú podriadené zvláštnym ustanoveniam. Určená je minimálna hodnota celkovej umelej osvetlenosti 500 lx a predpísané náhradné opatrenia, ktoré majú zabezpečiť aspoň obmedzený pobyt v priestore s denným osvetlením, napr.:

  • pobyt v priestore bez denného osvetlenia najviac štyri hodiny denne,
  • začiatok pracovnej zmeny po 12. hodine,
  • ukončenie pracovnej zmeny najneskôr o 13. hodine,
  • prestávka v práci v trvaní najmenej dve hodiny začínajúca najneskôr o 12. hodine,
  • najviac tri denné zmeny v týždni končiace po 13. hodine,
  • vysoká intenzita umelého osvetlenia v celom priestore (najmenej 1 500 lx) alebo špeciálne ožarovacie zariadenia (svietiace panely, umelé okná, svietiace steny a pod.), pritom majú byť splnené požiadavky na zábranu oslnenia.

Ak nie sú náhradné opatrenia preukázateľne splnené, musí sa zabezpečiť celková umelá osvetlenosť 1 500 lx.

Pre umelé osvetlenie pracovísk sú v nariadení vlády stanovené minimálne hodnoty celkovej umelej osvetlenosti, a to v priestoroch s dostatočným denným osvetlením 200 lx, v priestoroch alebo zónach s nedostatočným denným osvetlením 500 lx. Pre krátkodobý pobyt sa požaduje celková umelá osvetlenosť 100 lx a pre občasný pobyt 20 lx. Osvetlenie na miestach zrakových úloh, zábrana oslnenia a ostatné kvalitatívne parametre sa riešia podľa STN EN 12 464-1, ktorá je týmto nariadením zozáväznená.

Osvetlenie nepracovných priestorov

Základným osvetlením zostáva denné osvetlenie, priestory bez denného osvetlenia sú v nových stavbách prípustné iba pri s krátkodobom alebo občasnom pobyte osôb. Základné požiadavky sú uvedené v nariadení vlády o vnútornom prostredí budov [5].

Denné osvetlenie obytných miestností zostalo podľa predchádzajúcich predpisov, v nariadení vlády je odkaz na technickú normu.

S osvetlením bytov súvisí aj insolácia (preslnenie), ktorá sa rieši tradičným postupom s odkazom na technickú normu.

Rušenie svetlom

Medziprofesné spory, ako sú medzi svetelnými technikmi a astronómami v Českej republike, na Slovensku zatiaľ nevznikli. Bežne sa riešia sťažnosti na rušenie svetlom z reklamných zariadení, z neprimeraného osvetlenia pri stavebných činnostiach a pod. Využíva sa pri tom návrh normy EN 12464-2, stavebný zákon umožňuje v takýchto prípadoch použiť na záväzné riešenie aj odborné poznatky a odporúčania, ktoré nie sú uvedené v platných predpisoch.

Vzájomné tienenie budov

Zložitý problém vzájomného tienenia budov sa do značnej miery podarilo vyriešiť úpravou odst. 4.4 STN 73 0580-1,uvedenou v zmene normy Z2/2000. Hodnotí sa množstvo svetla, ktoré po zatienení zostáva v mieste okenných otvorov zatienenej budovy. Množstvo svetla je prevedené do tzv. ekvivalentných uhlov tienenia, ktoré umožňujú zohľadniť rôzne výškové alebo priestorové tvarovanie tieniacej budovy. V Bratislave sú magistrátom určené v zmysle ustanovenia normy zóny v centre mesta, kde je prípustný vyšší uhol tienenia. S princípom hodnotenia sú dobré skúsenosti, bolo by však vhodné niektoré detaily v norme upresniť.

Literatúra:
[1] Zákon č. 126/2006 Z. z., o verejnom zdravotníctve.
[2] Zákon č. 124/2006 Z. z., o bezpečnosti a o ochrane zdravia pri práci.
[3] Zákon č. 50/1976 Zb., o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, v znení neskorších predpisov.
[4] Nariadenie vlády č. 269/2006 Z. z., o podrobnostiach o požiadavkách na osvetlenie pri práci.
[5] Nariadenie vlády č. 353/2006 Z. z., o podrobnostiach o požiadavkách na vnútorné prostredie budov.
[6] Nariadenie vlády č. 391/2006 Z. z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na pracovisko.

Úplné texty zákonov a nariadení sú na adrese www.zbierka.sk

(Tento článek autor přednesl na Kurzu osvětlovací techniky XXV v Ostravě v říjnu 2006)