časopis z vydavatelství
FCC PUBLIC

Aktuální vydání

Číslo 4-5/2020 vyšlo tiskem
18. 9. 2020. V elektronické verzi na webu ihned.

Účinky a užití optického záření
Rostliny a světlo v biofilním interiéru Část 12
Rostliny a světlo ve veřejných prostorách
Melanopická denná osvetlenosť v budovách

Veletrhy a výstavy
FOR INTERIOR 2020: Inspirace pro bydlení a trendy světa nábytku a interiérů

Generel verejného osvetlenia 4. časť

prof. Ing. Dionýz Gašparovský, PhD., Ing. arch. Beata Polomová, PhD. | www.stuba.sk

Analytická fáza generelu osvetlenia 2

Štvrtá časť zo série článkov je pokračovaním analytickej fázy generelu verejného osvetlenia pre mesto či obec v zmysle odporúčaní Medzinárodnej komisie pre osvetlenie CIE 234:2019 aplikovaných v slovenských a českých legislatívnych podmienkach. V Slovenskej republike územný generel zameraný na určitú vecnú oblasť v zmysle platného stavebného zákona patrí do skupiny územno-plánovacích podkladov, prierezovo spracúva a prehlbuje riešenie určitej zložky osídlenia, vrátane večerného osvetlenia; v Českej republike je situácia obdobná.

V závere predchádzajúcej časti článku sa autori zaoberali miestami a smermi pozorovania, vrátane vyhliadkových bodov a pozorovacích vzdialeností. Pozorovacie vzdialenosti determinujú aj podmienky pre nastavenie jasu fasád individuálnych objektov v zmysle smernice CIE 094 [2] pre ilumináciu objektov. Smernica uvádza, že hodnoty jasu musia byť v súlade so skupinou objektov vnímanou v rámci uhlového rozsahu pozorovania, popr. želanou hierarchiou medzi nimi a s ich vzdialenosťou z miest pozorovania.

Tab. 4. Vymedzenie pozorovacích vzdialeností
Tab. 4. Vymedzenie pozorovacích vzdialeností

Na obr. 23 sú príklady rôznych pozorovacích vzdialeností a ich vplyvu na viditeľnosť detailov. Kategórie pozorovacích vzdialeností nie sú exaktne definované, dá sa sa však oprieť o odporúčané atribúty uvedené v tab. 4.


 
Obr. 23. Príklady stupňovania pozorovacích vzdialeností na Trnavskom mýte v Bratislave: a) pohľad z z vrchu Koliba na fasády vybraných objektov (veľká pozorovacia vzdialenosť), b) pohľad z protiľahlej strany námestia, od budovy Istropolisu (stredná pozorovacia vzdialenosť), c) pohľad z protiľahlej strany ulice (malá pozorovacia vzdialenosť)

Z architektonického pohľadu sa občas vyskytuje dilema, čo pri iluminácii preferovať: architektonicko-umelecký detail pozorovaný zblízka, alebo celok budovy, teda ide o otázku, ako narábať s jasmi a tieňmi. Požadované vyššie jasy pre stredné a diaľkové pohľady sa môžu pri pozorovaní z parteru zdať večer zbytočne vysoké a naopak nižší jas objektu či fasády sa neuplatní v pozorovanom celku. Táto analýza preferencie pozorovanej vzdialenosti má teda vplyv na návrh iluminácie objektu alebo urbanistického celku a je vhodné, ak je pripravovaná skupinou odborníkov, ktorí určia hierarchiu aj vzhľadom k významu lokalít. Príkladom dobrého riešenia je osvetlenie Univerzitnej knižnice v Leuvene, vyhovujúce vzdialenejšiemu pohľadu z námestia (obr. 24 a) i detailu na fasádnom pilieri (obr. 24b). Výzdoba pilastra na čelnej fasádnej strane je podporená osvetlením zdola. Zemné svietidlá sú pri fasáde, umožňujú okoloidúcim čítať gravírované informácie bez toho, aby pozorovateľa oslňovali.

Zanedbanie hľadiska vzťahu medzi jasmi a pozorovacími vzdialenosťami následne vytvára svetelne menej komfortné prostredie v okolí budovy. Na obr. 25 je evidentná snaha o zviditeľnenie objektu z väčších vzdialeností, a ktorého fasádne steny osvetľujú pochôdzne plochy jeho prepolia. Zabraňujú dobrému videniu vo vertikálnej rovine, čiže na parter objektu a na osoby. Určitá nevyváženosť smeru svetla odpútava pozornosť a nevytvára potrebný svetelný komfort v pobytovom priestore.

 
Obr. 24. Iluminácia objektu Univerzitnej knižnice v Leuvene v Belgicku: a) pohľad zo strednej pozorovacej vzdialenosti, b) pohľad z malej pozorovacej vzdialenost

9.6 Analýza mestských štvrtí a oblastí

Každé mesto plní celý rad funkcií pre svojich obyvateľov a návštevníkov, pričom jednotlivé činnosti sa z dôvodov funkčných, sociálnych, environmentálnych, hygienických, ekonomických atď. koncentrujú do ucelených mestských štvrtí a oblastí. Tie sú základnými prvkami obrazu mesta. Fyzické charakteristiky rôznych mestských štvrtí a oblastí vyplývajú z ich atribútov, ako je topografia, textúra, forma zástavby, priestory, typy budov, symbolika, aktivity, kultúra society a pod. V kontexte blízkeho vnímania ide o atribúty ako homogenita fasád, použité stavebné materiály, farba, modelácia objemov alebo tvaroslovie. Všetky prispievajú k rôznorodosti fyzických znakov, ktorými sú mestské štvrte a oblasti jednoznačne identifikovateľné. Aj názvy štvrtí napomáhajú ich identifikácii, najmä ak rozlišovacie znaky medzi nimi nie sú dostatočne kontrastné.

V analytickej fáze generelu je potrebné preštudovať a vykonať rozbor špecifických vlastností alebo rozličných funkcií života a ekonomiky daného mesta. Kvalitatívne sa dajú mestské štvrte a oblasti kategorizovať v zmysle odporúčaní smernice [1] takto:
– historická štvrť alebo moderná štvrť,
– obchodná štvrť, komerčná zóna, oblasť výstavísk,
– oblasť umenia, zábavy, kultúrneho vyžitia,
– rezidenčná štvrť individuálnej (IBV) alebo sídliskovej (HBV) bytovej výstavby,
– priemyselná oblasť,
– zelená zóna (mestské parky, záhrady, cintoríny, lesoparky).

Obr. 25. Iluminácia hotela vľavo vytvára v parteri námestia dramatický spôsob osvetlenia (tu jednosmerný), Hviezoslavovo nám. v Bratislave
Obr. 25. Iluminácia hotela vľavo vytvára v parteri námestia dramatický spôsob osvetlenia (tu jednosmerný), Hviezoslavovo nám. v Bratislave

Historické jadro
Staršie urbánne zástavby vytvárajú atypickú komunikačnú sieť. Spravidla primárne človek sleduje a si pamätá osvetlené námestia, ale patrí sem aj spleť uličiek a iné trasy, ako napr. nábrežia a pod. Predpokladá sa, že tkanivo historického jadra/centra aj večer odráža hierarchiu jednotlivých priestorov. Býva medzi nimi značný kontrast, pretože historické uličky sú tmavšie. Ich osvetlením na vyššiu úroveň by stratili svoj charakter a atmosféru. Na obmedzenie prechodového oslnenia treba pamätať vytvorením prechodových zón (obr. 26) a ich identifikovaním alebo stanovením už v analytickej fáze.

Takisto treba identifikovať všetky špecifické požiadavky na jednotlivé prvky osvetľovacej sústavy, ako sú historické svietidlá alebo ich repliky, tvarové riešenia osvetľovacích stožiarov a miesta zachovania, či na rozsah predpokladaného použitia. Taktiež kompatibilita s mestským mobiliárom alebo aj zvláštne požiadavky na napájanie (napr. v prípade plynového osvetlenia). Pre historické centrum je charakteristické tlmené osvetlenie a pokojná atmosféra.

Obr. 26. Intenzívnejšie osvetlenie prechodovej Uršulínskej uličky v nadväznosti na Primaciálne námestie v priehľade, historické jadro Bratislavy
Obr. 26. Intenzívnejšie osvetlenie prechodovej Uršulínskej uličky v nadväznosti na Primaciálne námestie v priehľade, historické jadro Bratislavy

Moderné a komerčné centrum
V kontraste s historickým jadrom tieto typy tvoria nové centrum mesta, s modernou identitou. V prípade mladších miest bývajú aj jediným živým centrom. Sústreďujú najmä administratívnu a komerčnú sféru, vo svojej podstate sú multifunkčné. Komerčné centrum často býva miestom stretávania mládeže, ktorá uprednostňuje modernejší ráz prostredia než historický. Nachádzajú sa tu bary a diskotéky, svetelné show, takže pribúda aj spoločenská funkcia.

Typickým príkladom je La Defense v Paríži či Manhattan v New Yorku. Alebo mestská časť Taksim – Beyoglu v Istanbule, kde to večer „žije“ na rozdiel od historického centra s mešitami a palácom Topkapi, kde je večer prítmie a pokoj. Administratívne centrum v Istanbule s mrakodrapmi tvorí ďalšia oblasť pokrývajúca časti Besiktas, Sisli a Maslak. Možno povedať, že prvé administratívno-komerčné centrum takéhoto druhu na Slovensku (tzv. CBD – Central Business District), i keď v menšom rozsahu, vyrastá v oblasti Mlynské Nivy v Bratislave.

Kultúrne centrum
Kultúrne centrum sa často prelína s centrálnymi časťami mesta, má však výraznejšie posilnenú kultúrnu funkciu. Z hľadiska osvetlenia vyžaduje samostatný postup, častokrát čerpajúci z umeleckých prístupov. Vytvára rôzne veľké a rôzne štruktúrované oblasti, kde charakter vychádza zo staršej, ale aj novšej histórie alebo zo súdobých experimentov so svetlom. Jednou z čŕt môže byť pouličné umenie (tzv. street art) ako na La Rambla v španielskej Barcelone. Inými, značne odlišnými známymi príkladmi sú Montmartre v Paríži alebo Broadway v New Yorku.

Obchodné a nákupné strediská
Nákupná funkcia sa intenzívne sústreďuje v multifunkčných nákupných strediskách umiestnených na perifériách miest, kde je rýchla a dobrá dopravná dostupnosť a dostatočné kapacity pre statickú dopravu, ktoré dokážu poňať veľký počet návštevníkov. Nákupy sa kombinujú s oddychom a posedením, popr. s kultúrnymi aktivitami, preto tu obyvatelia a návštevníci mesta trávia pomerne veľa času. Vonkajšie osvetlenie má prezentačnú funkciu (reklamné pútače, nápisy, korporátna identita), propagačnú funkciu (prilákať návštevníkov), poskytuje dobré osvetlenie priľahlých parkovísk, detských ihrísk, športovísk. Na Slovensku v Bratislave ucelenú štvrť nákupných stredísk tvoria Avion, Pharos a Korzo (obr. 27), ktoré na seba súvisle nadväzujú. Po ukončení otváracích hodín večerné osvetlenie prechádza do tlmeného režimu, stále však poskytuje dostatočné úrovne osvetlenia pre funkciu komunikácií (obr. 27).

Obr. 27. Tlmené nočné osvetlenie vonkajších priestorov nákupného strediska Avion v Bratislave
Obr. 27. Tlmené nočné osvetlenie vonkajších priestorov nákupného strediska Avion v Bratislave

Obytné oblasti
Tvoria plošne najrozsiahlejšie oblasti miest, pokrývajú vždy niekoľko ucelených štvrtí. Z hľadiska urbanizmu, dopravných požiadaviek aj osvetlenia sú značné rozdiely medzi individuálnou a hromadnou bytovou výstavbou. Obytná oblasť s rodinnými domami je nízkopodlažná, s hustou sieťou ulíc. Osvetleniu dominujú nižšie stožiare. V nočných hodinách je intenzita využitia veľmi nízka. Inú štruktúru majú sídliská s vyššími budovami, zelenými zónami v ich lemujúcich častiach a s parkovacími plochami pozdĺž cestných komunikácií. Osvetlenie širších komunikácií vyžaduje aj vyššie stožiare a celkovo odlišnú koncepciu riešenia osvetlenia (obr. 28). V analytickej fáze treba v skúmanej zóne identifikovať významné a dôležité miesta a funkcie, aby sa im následne v návrhovej fáze venovala patričná pozornosť. Okrem parkovacích plôch, ktorých osvetlenie je na mnohých slovenských a českých sídliskách poddimenzované, sú to predovšetkým stojiská smetných nádob, ihriská, medziblokové priestory a pod.

Priemyselné zóny
V širších centrách miest sa nachádzajú len sporadicky, prevažne sú to už konverzované areály, kde funguje nová funkcia v bývalých architektonických formách. Charakter adaptovanej zóny môže byť viacfunkčný: administratívno-spoločensko-komerčno-športový; tento určuje aj charakter svetelného prostredia. Môže potvrdiť industriálny charakter alebo ho aj premeniť na novú identitu pre danú časť mesta (čo neznamená zvýšené jasové hladiny). Aktívne priemyselné zóny dnes možno nájsť na perifériách miest. Hospodársko-ekonomickým trendom je vytvárať v blízkosti miest vysunuté a priestorovo uzavreté priemyselné a logistické centrá. Neraz zasahujú aj do krajiny a vonkajšie osvetlenie ako funkčná zložka musí brať do úvahy environmentálne hľadiská.

Spôsob využitia a osvetlenia priemyselných zón sa nedá zovšeobecniť, preto má pri príprave generelu osvetlenia analytická fáza veľký význam. Treba získať podklady a vykonať rozbor druhu priemyslu, dopravných intenzít, personálnych kapacít, zmennosti, časových harmonogramov atď. V zásade treba rozlišovať medzi prevádzkami s malými, strednými a vysokými požiadavkami na vonkajšie osvetlenie. Veľké priemyselné podniky môžu mať svojím osvetlením zásadný vplyv na nočný obraz mesta (obr. 28) a na rušivé svetlo.

Obr. 28. Nočný obraz sídliska Dlhé diely v mestskej časti Karlova Ves v Bratislave pri pohľade zo Starých Gruntov: v obraze sú viditeľné aj osvetlené komunikácie a fasády budov osvetlené z priľahlých svietidiel verejného osvetlenia

Zelené zóny
Patria sem mestské parky, cintoríny, ale aj záhradkárske oblasti. Spôsob ich využitia aj požiadavky na osvetlenie môžu byť veľmi rozmanité, preto v analytickej fáze treba preštudovať a zadokumentovať otváracie hodiny (pokiaľ sú priestorovo ohraničené a ich prevádzka je časovo obmedzená), návštevné kapacity a ich harmonogram, zvláštne požiadavky vyplývajúce z charakteru zelene, informácie súvisiace s požiadavkami na ochranu miestnej fauny a flóry pred rušivým svetlom a pod.

Netreba zabúdať ani na ďalšie oblasti, ktoré môžu mať vplyv na nočné osvetlenie v meste. Takými sú napr. cestné aj železničné dopravné uzly a ich spájajúce artérie, ktoré medzi mestskými štvrťami vytvárajú hraničné pásma alebo ich pri väčšej vzájomnej vzdialenosti spájajú. U nás najvhodnejším a prehľadným podkladom pre funkčné využívanie územia je územný plán mesta, ktorý má byť aktualizovaný a ponúka predpokladaný rozvoj územia.

Materiál smernice odporúča štúdium a analýzu jednotlivých častí mesta, ktoré sú odlišné svojimi charakteristikami alebo funkciou. Predpokladá sa, že celovečerný obraz bude charakteristiku zón, oblastí alebo častí reflektovať, čím sa vhodne vyjadrí identita mesta podľa jeho priestorovej a funkčnej skladby. Aplikácia tohto prístupu môže dobre fungovať pri zreteľnej monofunkčnej oblasti. U nás sú však mnohé sídla, v ktorých sú polyfunkčné územia. Preto sa popri analýze terajších charakteristík zóny môže rozhodnúť až vo fáze celomestského návrhu o budúcej večernej charakteristike tej-ktorej polyfunkčnej zástavby. Napríklad či bude pôsobiť viac komerčne, alebo viac obytne, alebo reprezentačne a pod. (obr. 29).


Obr. 29. Polyfunkčné využitie ulice, Obchodná ulica v Bratislave: komerčný parter s prechodmi do dvorov, horné podlažia sú s prevahou bývania; v priehľade je iluminovaný hrad, hlavná historická dominanta mesta, tento priestor má zatiaľ neusporiadanú svetelnú charakteristiku

9.7 Analýza existujúcej osvetľovacej sústavy

Generel verejného osvetlenia sa bežne vytvára pre mesto, ktoré už určité osvetlenie má. Svetelný technik preto musí vykonať dôkladnú analýzu existujúceho osvetlenia, a to všetkých jeho foriem: osvetlenie komunikácií, iluminácia, slávnostné osvetlenie atď. Týka sa to kvality, rozmanitosti, vhodnosti, efektívnosti, intenzity či vzhľadu, pritom sa zvažujú aj hľadiská sociálneho prostredia, energetickej hospodárnosti a vplyvov na životné prostredie.

Mesto by malo mať vypracovaný a udržiavaný (aktuálny) pasport verejného osvetlenia – samostatný dokument, ktorý obsahuje všetky potrebné technické detaily o osvetľovacej sústave. Je to dôležitý podklad pre tvorbu generelu verejného osvetlenia. Bez neho by zber údajov o osvetľovacej sústave a jej prvkov predstavoval prácny a časovo náročný proces, najmä v prípade väčších miest. Treba si aj uvedomiť, že pasport často neposkytuje všetky informácie potrebné na analýzu existujúceho osvetlenia pre generel – napr. nezahŕňa ilumináciu či iné formy osvetlenia, neberie osvetľovaciu sústavu ako celok a pod. – to všetko závisí od rozsahu a kvality spracovania tohto dokumentu. Veľmi užitočným podkladom sú tiež protokoly z merania osvetlenia, ktoré dávajú informáciu o úrovniach osvetlenia jednotlivých komunikácií alebo objektov.

Je obvyklé, že z analýzy existujúcej osvetľovacej sústavy vyplynie potreba modernizácie niektorých jej častí alebo aj celková rekonštrukcia osvetlenia. Generel verejného osvetlenia môže na základe analýzy stanoviť odporúčania pre ciele, rozsah, spôsob, postup a časový harmonogram takejto modernizácie alebo rekonštrukcie. V krajnom prípade môže odporúčať modifikáciu osvetľovacej sústavy, alebo dokonca jej dočasné vypnutie, najmä pokiaľ spôsobuje nadmerné oslnenie s rizikom kolíznych situácií v doprave. Dôvodom na bežnú modernizáciu alebo rekonštrukciu môže byť nesúlad jasových alebo osvetlenostných charakteristík či farby svetla na jednotlivých pozemných komunikáciách v kontexte širšieho priestoru a vzájomných nadväzností, ak nie je možné parametre existujúceho osvetlenia vhodne integrovať do nových svetelnotechnických scenárov pre daný priestor, alebo to, že existujúce osvetlenie nespĺňa platné normy, čo sa týka úrovne osvetlenia, celkovej kvality osvetlenia, energetickej efektívnosti alebo vplyvov na životné prostredie.

9.8 Analýza svetelného prostredia

Existujúce okolie či pozadie vplývajú na návrh spôsobu osvetlenia a na návrh jeho svetelnotechnických parametrov. Smernica rôzne situácie rámcuje do troch skupín. Ide o:
– tmavé pozadie/okolie,
– stredne svetlé pozadie/okolie,
– veľmi svetlé pozadie/okolie.

Zastavané územia sú zložité jednak hustotou prvkov (kompozičné objemy stavieb a objemy zelene, voľné priestory) a jednak ich vertikálnymi prevýšeniami voči sebe. Hoci sa prejavuje kompozičný celok „scény“ v rôznorodých pozorovacích uhloch rôzne, rozdelenie situácií do troch skupín sa javí metodicky postačujúce na to, aby sa tento fakt bral v konkrétnom svetelnotechnickom návrhu jasov do úvahy. Čiže analýzy svetelného prostredia by nemali zanedbať analýzu pohľadov z frekventovaných trás a miest. Vplyv na návrh môže mať aj evidencia zmeny svetelného prostredia medzi popredím a pozadím v čase.

Prvá skupina pracuje s tmavým pozadím, kde sa logicky ocitajú dominanty na prevýšených miestach, pričom sú pozorované zdola voči pozadiu tmavšej oblohy. Sú však aj situácie, v ktorých priestorovo dominuje objekt voči oblohe a zároveň aj voči susednému tmavšiemu okoliu (buď nezastavanému, alebo s neiluminovanými objektmi). Na obr. 24a je znázornený objekt iluminovanej Univerzitnej knižnice v Leuvene, ktorá dominuje rozľahlému námestiu, pričom okolité objekty majú len priame svetlo z verejného osvetlenia alebo z rozptýleného svetla. Ide teda o stredne svetlé pozadie, hoci spôsob osvetlenia má aj charakteristiky situácie s tmavým pozadím, napr. klesanie jasov budovy smerom k oblohe.

prof. Ing. Dionýz Gašparovský, PhD., FEI STU v Bratislave,
Ing. arch. Beata Polomová, PhD., FAD STU v Bratislave

dionyz.gasparovsky@stuba.sk, beata.polomova@stuba.sk

Foto: Dionýz Gašparovský a Peter Janiga (obr. 23, 26, 27, 28), Beata Polomová (obr. 24, 25, 29)

Poďakovanie: Naše poďakovanie patrí Ing. Petrovi Janigovi, PhD., za pomoc pri vyhotovení fotografických snímok.

Literatúra: [1] CIE 234:2019. A Guide to Urban Lighting Masterplanning.
[2] CIE 094-1993. Guide for Floodlighting
[3] STN EN 13201-2:2017. Osvetlenie pozemných komunikácií. Časť 2: Svetelnotechnické požiadavky.
[4]
POLOMOVÁ, B.: Poznámky k procesu prípravy osvetľovania historických priestorov a objektov z pohľadu architekta. Projekt. 2016, (3-4).

Generel verejného osvetlenia 3. časť – Analytická fáza generelu osvetlenia