Pokračujeme v díle těch,
kteří byli první.

Aktuální vydání

Číslo 5/2017 vyšlo tiskem
18. 9. 2017. V elektronické verzi na webu bude 18. 9. 2017.

Svítidla a světelné přístroje
MAYBE STYLE představuje LED designová svítidla německého výrobce Lightnet
TREVOS – nová svítidla pro průmysl i kanceláře
Kolik typů LED panelů vyrábí MODUS?
Inteligentní LED svítidlo RENO PROFI

Osvětlení interiérů
Světlo v bytovém interiéru – otázky a odpovědi

Aktuality

Na veletrhu FOR ARCH najdou lidé na osm stovek expozic a bezplatná poradenská centra Ve dnech 19. – 23. září 2017 se koná 28. ročník mezinárodního stavebního veletrhu FOR…

V českých zemích se svítí již 170 let 15. září 1847, tedy přesně před 170 lety se pražské ulice poprvé ozářily plameny z více…

Technologické Fórum 2017 – jedinečné setkání odborníků stavebního trhu Premiéru na letošním ročníku mezinárodního stavebního veletrhu FOR ARCH bude mít…

Nejvyšší dřevěná stavba na světě zahájí konferenci Požární bezpečnost staveb 2017 Přípravy 2. ročníku konference odborného portálu TZB-info Požární bezpečnost staveb 2017,…

Více aktualit

Doc. Ing. Richard Kittler, DrSc. – Ocenenie CIE za dlhoročný prínos v základnom výskume

Na Generálnom zasadnutí CIE v Pekingu tohto roku boli prvý raz ocenené tri významné osobnosti z oblasti osvetľovania a svetelnej techniky. Cena Wyszeckého za dlhoročný prínos v základnom výskume bola udelená doc. Richardovi Kittlerovi, vedeckému pracovníkovi Ústavu stavebníctva a architektúry SAV v Bratislave. K tomuto vysokému medzinárodnému uznaniu viac ako polstoročia cieľavedomej práce nášho kolegu sa tiež pripájame s gratuláciami.
Doc. Richard Kittler ukončil odbor pozemného staviteľstva na Fakulte architektúry a pozemného staviteľstva SVŠT Bratislava v roku 1953. O štyri roky neskôr úspešne obhájil kandidátsku prácu na Stavebnej fakulte ČVUT v Prahe, ako pracovník Ústavu stavebníctva a architektúry SAV. Tu bol najprv vedeckým pracovníkom a od roku 1967 vedúcim oddelenia stavebnej fyziky, kde sa dodnes venuje výskumu denného svetla a jeho využitiu v budovách. Už v mladom veku bol uznávaným vedcom a autorom nových výpočtových riešení pre hodnotenie dennej osvetlenosti. Keď mal 36 rokov, obhájil v roku 1966 doktorskú prácu a na Stavebnej fakulte ČVUT Praha mu bol priznaný najvyšší vedecký titul doktor vied – DrSc.
Okrem vedeckej práce sa venoval odbornej výchove mladej generácie prednáškami na domácich i zahraničných univerzitách, napr. na Stavebnej fakulte a Fakulte architektúry SVŠT Bratislava, University of Sydney, Austrália, LBL Berkeley, USA, Fukuoka university, Japonsko, ako aj v postgraduálnom štúdiu na stavebných fakultách SVŠT Bratislava a ČVUT Praha.
Možno tiež spomenúť jeho aktivity vo vedeckých a odborných organizáciách a spoločnostiach, napr. CIE (Commission Internationale de l’ Eclairage), CIB (International Council for Research and Innovation in Building and Construction),
Slovenskej svetelnotechnickej spoločnosti a Slovenskej bioklimatologickej spoločnosti. V roku 2002 bol zvolený za člena Európskej akadémie vied za zásadný prínos v technických vedách.
Už na Generálnej konferencii CIE v Bruseli v roku 1959 predstavil prehľad umelých oblôh pre merania dennej osvetlenosti v laboratórnych podmienkach [1].
Ďalšie jeho práce boli spojené s odvodením presnejších výpočtových vzťahov a s tvorbou grafických pomôcok pre návrh a posudzovanie dennej osvetlenosti [2] až [8]. V rámci technickej komisie CIE TC 4.2 bol doc. Richard Kittler poverený pripraviť nový štandard pre simulovanie osvetlenosti v podmienkach jasnej oblohy. Na konferencii Slnečné svetlo v budovách v Rotterdame v roku 1967 predstavil návrh výpočtu rozloženia jasov na jasnej oblohe založený na gradačných a indikatrisových funkciách [9]. Toto riešenie sa stalo základom ďalšieho výskumu dennej osvetlenosti v reálnych podmienkach rôznej svetelnej klímy. Konečný návrh
štandardu, zohľadňujúci zákal a znečistenie atmosféry [10], tzv. Kittlerova a Gusevova obloha, bol prijatý a publikovaný v oficiálnom štandarde CIE v roku 1973 [11]. Následne sa doc. Kittler zaslúžil o vybudovanie umelej oblohy v Ústave stavebníctva a architektúry SAV v Bratislave pre simulovanie nielen štandardu jasnej, ale aj zamračenej a rovnorodej oblohy s jednotkovými jasmi [12].
Pokiaľ v dvadsiatom storočí hodnotenie dennej osvetlenosti v budovách uvažovalo len rovnomerne zamračené exteriérové podmienky vyjadrené činiteľom dennej osvetlenosti, doc. Richard Kittler zaviedol koncept systému svetelných a radiačných parametrov [13], odvodených od slnečnej/svetelnej solárnej konštanty [14] a [15].
Vynájdenie skenerov pre meranie oblohových jasov a ich priemyselná výroba umožnili odvodenie funkcií – indikatrís rozptylu z meraní [16] a navrhnutie pätnásti typov oblôh [17], [18]. Tie zahŕňajú jestvujúcu zamračenú oblohu podľa CIE a tiež najstarší model, rovnorodú, tzv. Lambertovu oblohu. Na zasadnutí CIE Divízie 3 v Reykjaviku toto riešenie bolo akceptované ako nový štandard CIE [19], ktorý je platný ako norma CIE a ISO od roku 2004 [20].
Vďaka výskumnej práci doc. Richarda Kittlera sa základy hodnotenia dennej osvetlenosti, metódy a kritéria menia z pevného pomerového činiteľa dennej osvetlenosti na viac reálne vyhodnocovanie oblohových jasov a dennej osvetlenosti vo fotometrických jednotkách [21] až [23], používaných pre hodnotenie umelého osvetlenia.
Do budúcnosti prajeme doc. Richardovi Kittlerovi v jeho odbornom a osobnom živote plné zdravie a pohodu.

 

Literatúra:
[1] KITTLER, R.: An historical review of methods and instrumentation for experimental daylight research by means of models and artificial skies.
In: Compte Rendu XIV. CIE Session, 1960, Vol. B, Publ. CIE No. 5, p. 319–334.
[2] KITTLER, R.: Slnko a svetlo v architektúre. SNTL, Bratislava, 1956, 117 p. Anglický preklad od E. Bok, vydavateľ J. Knowles, Private Publ., Pilkington Brothers Ltd., St. Helens, 1963.
[3] KITTLER, R.: Razvitije metodov rasčota jestestvennogo osveščenija pomeščenij s učotom otražennogo sveta. Svetotechnika, 1956, 2, 2, s. 18.
[4] KITTLER, R.: Discussion of the CIE E-3.2 Report, Compte Rendu XV. CIE Session. Publ. CIE, Paris, 1964, B, 11B, s. 382–384,.
[5] KITTLER, R. – ONDREJIČKA, Š.: Utočnennyj sposob rasčota jestvennogo osveščenija. Izvestija Akademii strojit. i architektury SSSR, 1963,
5, 1, s. 93–97.
[6] KITTLER, R. – ONDREJIČKA, Š.: Exact Determination of the Daylight (Sky Component) from Rectangular Sloping Window Apertures with
a „CIE Overcast Sky“. In: Monograph of the Illum. Eng. Soc., London, 1963, No. 6, s. 6–16.
[7] KITTLER, R. – ONDREJIČKA, Š.: Allgemeine Formel für die Ermittlung der Beleuchtungsstärke von zerstreut strahlenden Rechteckflächen. Lichttechnik, 1963, 15, 9, s. 457–461.
[8] KITTLER, R. – KITTLEROVÁ, L.: Návrh a hodnotenie denného osvetlenia. Alfa, Bratislava, 1968, 214 s., 2. vydanie Alfa Publ., 1975, 243 p.
[9] KITTLER, R.: Standardisation of outdoor conditions for the calculation of the Daylight Factor with clear skies. In: Proc. CIE Intern. Conf. Sunlight in Buildings. Bouwcentrum Rotterdam, 1967, s. 273–286.
[10] KITTLER, R.: Informal Report on the Standardisation of the Luminance Distribution on Clear Skies. Final Draft, Expert Committee CIE E - 3.2, 1970.
[11] CIE: Standardisation of luminance distribution on clear skies. CIE Publ. No. 22, Central Bureau CIE, Paris, 1973.
[12] KITTLER, R.: A new artificial ‘Overcast and Clear’ Sky with an Artificial Sun for Daylight Research. Light. Res. and Technol., 1974, 6, 4, s. 227–229.
[13] KITTLER, R.: A new concept for standardizing the daylight climate state. In: Papers of the Lux Europa Conf., Budapest, 1989, s. 303–312.
[14] KITTLER, R. – PULPITLOVÁ, J.: Základy využívania prírodného svetla. VEDA SAV, Bratislava, 1988, 141 s.
[15] DARULA, S. – KITTLER, R. – GUEYMARD, Ch. A.: Reference luminous solar constant and solar luminance for illuminance calculations. Solar Energy, 2005, 79, s. 559–565.
[16] KITTLER, R.: Relative scattering indicatrix: Derivation from regular radiance/luminance sky scans. Light. Res. and Technol., 1993, 25, 3, s. 125–127.
[17] KITTLER, R. – PEREZ, R. – DARULA S.: A new generation of sky standards. In: Proc. Lux Europa Conf.,1997, s. 359–373.
[18] KITTLER, R. – PEREZ, R. – DARULA, S.: Universal models of reference daylight conditions based on new sky standards. In: Proc. 24th CIE session, Warsaw, 1999, 1/1, s. 243–247.
[19] CIE: Spatial distribution of daylight – CIE Standard General Sky. CIE Standard S 011/E:2003, CIE Central Bureau, Vienna, 2003.
[20] ISO: Spatial distribution of daylight – CIE Standard General Sky. ISO Standard, 15469:2004.
[21] DARULA, S. – KITTLER, R.: The Method of Arbitrary Aperture Meridians: A simple calculation tool to apply the ISO/CIE Standard General Sky. Light. Res. Technol., 2006, 38, 2, s. 109–122.
[22] KITTLER, R. – DARULA, S.: Progressive trends and criteria for the assessment of daylight in interiors. CD Proc. LUMEN V4, Balatonfüred, 2006.
[22] KITTLER, R.: Daylight prediction and assessment: Theory and design practice. Archit. Sci. Review, 2007, 50, 2, s. 94–99.


Ing. Stanislav Darula, CSc.

Obr. 1. Dr. Alfred Dresler, doc. Gunnar Pleijel, prof. R. G. Hopkinson a doc. Kittler (zľava) na Meteorologickom inštitúte v Bruseli-Uccle, jún 1959 (foto: P. Petherbridge)
Obr. 2. Exkurzia počas 14. Generálnej konferencie CIE v Bruseli, jún 1959; doc. Kittler s prof. N. M. Gusevom a Dr. V. Maňákom (zľava) (foto: archiv R. Kittlera)
Obr. 3. Doc. Kittler je člen Európskej akadémie vied v oblasti veda a technika
Obr. 4. Doc. Kittler na prednáške venovanej spomienke prof. Ralpha Hopkinsona v Royal Society v Londýne, apríl 2002 (foto: J. Schanda)
Obr. 5. Doc. Kittler a prezident CIE prof. van Bommel pri odovzdávaní ocenenia CIE na úvodnom zasadaní 26. Generálnej konferencie CIE v Pekingu, júl 2007 (foto: D. Gašparovský)
Obr. 6. Cena Wyszeckého za dlhoročný prínos v základnom výskume bola udelená doc.. Kittlerovi 4. júla 2007