Architektonické osvetlenie konkatedrály sv. Martina v Bratislave

Architektonické osvetlenie konkatedrály sv. Martina v Bratislave

doc. Ing. Alfonz Smola, PhD., FEI STU,
Ing. František Krasňan, FEI STU,
Ing. arch. Beata Polomová, FA STU

Konkatedrála sv. Martina, hlavný kostol hlavného mesta SR, je počas dňa významnou dominantou. Vo večernom pohľadu Bratislavy však jej obraz zaniká; konkatedrála je z hľadiska iluminácie doslova popoluškou. Mestská časť Bratislava-Staré mesto preto mala záujem ju osvetliť. Zámerom tejto očakávanej iniciatívy bolo dôstojne dotvoriť večerný obraz historickej časti mesta tak, aby sa zdôraznila jeho historická identita.

Spracovaný návrh bol podaný v podobe architektonickej koncepcie a variantných architektonických konceptov. V súčasnosti je projekt už realizovaný.

Význam objektu

Objekt bol pre svoje jedinečné architektonické, umelecko-historické a urbanistické hodnoty vyhlásený v roku 1990 za národnú kultúrnu pamiatku. V histórii bol tento dóm miestom korunovácie uhorských panovníkov, čo zvyšuje jeho zvláštny význam. Znak kráľovskej koruny nesie i helmica veže.

Stavebno-technický stav
Objekt slúži svojmu účelu. Je priebežne obnovovaný. V súčasnosti sú v interiéri objektu realizované pamiatkové úpravy, ktoré na základe výskumov a použitia slohovej metódy obnovy navracajú niektoré priestory do charakteru pôvodnej podoby.

Význam dómu v obraze mesta
Objekt je sídelnou dominantou, čo podporuje jeho umiestnenie a prostý architektonický tvar. Jeho význam vzrastá tým, že spolu s hradným vrchom vytvára znakový „imidž“ vstupu do SR cez vozidlovú a lodnú dopravu. Objekt je zároveň lokálnou dominantou mesta. Spolu s prezentovanými západnými hradbami prispieva k vytváraniu obrazu stredovekého mesta.

Skúšky osvetlenia

Skúšky v teréne
Cieľ: Overenie potrebných jasových hladín, spôsobu nasvetlenia, farby svetla, príkonu a technických parametrov svetelných zdrojov a svietidiel.

Postup: Rôzne plochy objektu – kamenné a omietané (rovnako omietané teleso veže a kovovú helmicu) – sme osvetľovali svetelnými zdrojmi s rôznou teplotou chromatickosti.

Z vizuálneho hľadiska sa zdala najvhodnejšia teplo biela alebo biela farba svetla. Skúšané varianty boli fotograficky i videokamerou zdokumentované a tvorili podklad pri schvaľovacom procese.

Výsledky skúšok

• vhodné je nasvetliť objem kostola ako celok,
• vhodné je použiť biele alebo teplo biele svetlo,
• svetelné zdroje by mali mať vyšší index podania farieb, aby bola zachovaná farebnosť fasád i veže a aby bolo zdôraznené zlátenie na veži,
• zvýraznenie určitých prvkov je vhodné zvýšením jasu, nie zmenou farby svetla,
• potrebný je dôraz na helmicu a špeciálne na zlatú korunu tak, aby bola vnímaná z väčšej vzdialenosti,
• vyhovujúce je použiť rovnomerné osvetlenie na steny a strechu použitím svietidiel s asymetrickou krivkou svietivosti,
• pre umiestnenie svietidiel je vhodné využiť existujúce okolité budovy a prvky ako upevňovacie body.

Tab. 2. Odporúčané hodnoty osvetlenosti

Idea: Prezentovať pamiatkovú hodnotu a historický význam konkatedrály sv. Martina vo večernom obraze mesta ako významnú sídelnú aj lokálnu dominantu v sústave dominánt hlavného mesta SR.

Zámer:

• prezentovať dvojicu významných historických dominánt Hrad – dóm ako dualitu „profánne a sakrálne“ v historickom sídle,
• prezentovať konkatedrálu voči historickému jadru,
• odlíšiť dóm od ostatných objektov a mikropriestorov v bezprostrednom okolí,
• zvýšiť monumentalitu pôsobenia,
• zdôrazniť umelecko-historickú hodnotu pamiatky,
• brať do úvahy živú funkciu pamiatky, t. j. uskutočňovanie bohoslužieb.

Svetelnotechnické riešenie

Stanovenie požadovaného jasu
Pri stanovení potrebnej hodnoty jasu osvetľovaného objektu je okrem pozorovacej vzdialenosti treba uvažovať aj jas okolia a význam daného osvetľovaného objektu. Spravidla sa pri vyšších hodnotách jasu okolia volia vyššie hodnoty jasu priečelia. Doporučené jasy osvetľovaného priečelia sú uvedené v tab. 1.

Potrebné osvetlenie priečelí pre dosiahnutie týchto jasov je možné určiť pomocou vzťahu (1).

kde E je intenzita osvetlenia (lx), L jas (cd/m²), r činiteľ odraznosti fasády.

Tab. 4. Namerané hodnoty jasov vybraných objektov v Bratislave

Doporučené hodnoty osvetlenia plôch vonkajších objektov uvádza tab. 2. Tieto hodnoty však v praxi nie je možné vždy striktne dodržiavať. Napríklad pri značne znečistených povrchoch treba počítať s väčšou intenzitou osvetlenia. Nesmie sa zabúdať ani na rovnomernosť osvetlenia.

Výpočet svetelného toku a počtu svietidiel
Celkový svetelný tok, ktorý je potrebný na dosiahnutie požadovaných osvetleností, sa počíta metódou účinnosti

kde F je celkový svetelný tok (lm), E priemerná osvetlenosť (lx), S osvetľovaná plocha (m²), h účinnosť osvetľovania.

Účinnosť osvetľovania možno stanoviť podľa tab. 3 [1].

Vo výpočtoch je taktiež nutné rešpektovať úbytok svetelného toku vplyvom znečistenia a starnutia svietidiel – činiteľ z.

Svetelnotechnické merania
Aby bolo možné dodržať celkovú ideu a stanovenú koncepciu nočného obrazu mesta, je potrebné zosúladiť hladiny osvetleností a jasov významných historických, kultúrnych a súčasných dominánt. Z toho dôvodu bolo potrebné zmerať jasy významných objektov centra Bratislavy. Vytipovali sme tie objekty, ktoré sú súčasťou panoramatických pohľadov so záberom na konkatedrálu (tab. 4).

Tab. 5. Merania činiteľov odrazu

Simulácia na modeli
Na simuláciu a overenie spôsobu nasvetlenia plasticity objemu bol zhotovený zjednodušený model dómu v mierke 1 : 100. Pomocou tohto modelu bolo riešené modelovanie tieňov a určili sa vhodné polohy i smerovanie svietidiel. Výsledky simulácie možno pozorovať na obr. 2.