Pokračujeme v díle těch,
kteří byli první.

Aktuální vydání

Číslo 5/2016 vyšlo v tištěné podobě 19. září 2016. Na internetu v elektronické verzi bude k dispozici ihned.

Normy, předpisy a doporučení
Nařízení č. 10/2016 (pražské stavební předpisy) z hlediska stavební světelné techniky

Světelnětechnická zařízení
PROLICHT CZECH – dodavatel osvětlení pro nové kanceláře SAP
Posviťte si v práci na práci
Moderní a úsporné LED osvětlení bazénové haly

Aktuality

Češi v domácnostech více svítí a experimentují se světlem, doma mají přes 48 milionů svítidel Češi začali v domácnostech více svítit a snaží se vytvořit lepší světelné podmínky:…

Pražské Quadriennale představuje nový projekt věnovaný světelnému a zvukovému designu 36Q° Ve dnech 8. – 12. listopadu uvede site-specific výstavu v unikátním prostoru Lapidária…

THEATRE TECH & EVENT PRODUCTION v novém formátu a termínu Výstava divadelní a jevištní techniky THEATRE TECH & EVENT PRODUCTION se nebude konat…

Doprovodný program SIGNALu ovládne Maotik, DJ Maceo a The Cupcake Collective i Containall V obří nafukovací kupoli SIGNAL Dome, která se v rámci SIGNAL festivalu už podruhé objeví…

Více aktualit

Architektonické osvetlenie konkatedrály sv. Martina v Bratislave

číslo 4/2002

Architektonické osvetlenie konkatedrály sv. Martina v Bratislave

doc. Ing. Alfonz Smola, PhD., FEI STU,
Ing. František Krasňan, FEI STU,
Ing. arch. Beata Polomová, FA STU

Konkatedrála sv. Martina, hlavný kostol hlavného mesta SR, je počas dňa významnou dominantou. Vo večernom pohľadu Bratislavy však jej obraz zaniká; konkatedrála je z hľadiska iluminácie doslova popoluškou. Mestská časť Bratislava-Staré mesto preto mala záujem ju osvetliť. Zámerom tejto očakávanej iniciatívy bolo dôstojne dotvoriť večerný obraz historickej časti mesta tak, aby sa zdôraznila jeho historická identita.

Obr. 1.

Spracovaný návrh bol podaný v podobe architektonickej koncepcie a variantných architektonických konceptov. V súčasnosti je projekt už realizovaný.

Význam objektu

Objekt bol pre svoje jedinečné architektonické, umelecko-historické a urbanistické hodnoty vyhlásený v roku 1990 za národnú kultúrnu pamiatku. V histórii bol tento dóm miestom korunovácie uhorských panovníkov, čo zvyšuje jeho zvláštny význam. Znak kráľovskej koruny nesie i helmica veže.

Obr. 2.

Stavebno-technický stav
Objekt slúži svojmu účelu. Je priebežne obnovovaný. V súčasnosti sú v interiéri objektu realizované pamiatkové úpravy, ktoré na základe výskumov a použitia slohovej metódy obnovy navracajú niektoré priestory do charakteru pôvodnej podoby.

Význam dómu v obraze mesta
Objekt je sídelnou dominantou, čo podporuje jeho umiestnenie a prostý architektonický tvar. Jeho význam vzrastá tým, že spolu s hradným vrchom vytvára znakový „imidž“ vstupu do SR cez vozidlovú a lodnú dopravu. Objekt je zároveň lokálnou dominantou mesta. Spolu s prezentovanými západnými hradbami prispieva k vytváraniu obrazu stredovekého mesta.

Tab. 1. Odporúčané jasy fasády
Pozorovacia vzdialenosť objektu Jas fasády, priečelia Lpk (cd/m2)
diaľkové pohľady 10 až 20
pohľady z okolia 5 až 10
pohľady z bezprostrednej blízkosti 1 až 5

Skúšky osvetlenia

Skúšky v teréne
Cieľ: Overenie potrebných jasových hladín, spôsobu nasvetlenia, farby svetla, príkonu a technických parametrov svetelných zdrojov a svietidiel.

Postup: Rôzne plochy objektu – kamenné a omietané (rovnako omietané teleso veže a kovovú helmicu) – sme osvetľovali svetelnými zdrojmi s rôznou teplotou chromatickosti.

Z vizuálneho hľadiska sa zdala najvhodnejšia teplo biela alebo biela farba svetla. Skúšané varianty boli fotograficky i videokamerou zdokumentované a tvorili podklad pri schvaľovacom procese.

Výsledky skúšok Obr. 3.

  • vhodné je nasvetliť objem kostola ako celok,
  • vhodné je použiť biele alebo teplo biele svetlo,
  • svetelné zdroje by mali mať vyšší index podania farieb, aby bola zachovaná farebnosť fasád i veže a aby bolo zdôraznené zlátenie na veži,
  • zvýraznenie určitých prvkov je vhodné zvýšením jasu, nie zmenou farby svetla,
  • potrebný je dôraz na helmicu a špeciálne na zlatú korunu tak, aby bola vnímaná z väčšej vzdialenosti,
  • vyhovujúce je použiť rovnomerné osvetlenie na steny a strechu použitím svietidiel s asymetrickou krivkou svietivosti,
  • pre umiestnenie svietidiel je vhodné využiť existujúce okolité budovy a prvky ako upevňovacie body.

Tab. 2. Odporúčané hodnoty osvetlenosti

Druh odrazného povrchu Stav povrchu Málo osvetlené okolie (lx) Dobre osvetlené okolie (lx) Veľmi jasne osvet. okolie (lx)
biely mramor
svetlý betón
cementová usadenina
  25
50
100
50
100
200
100
200
400
biele tehly
žlté tehly
červené tehly
pomerne čistý 20
50
75
40
100
150
80
200
300
žula
tmavý kameň a betón
  150
75
300
150
600
300

Idea: Prezentovať pamiatkovú hodnotu a historický význam konkatedrály sv. Martina vo večernom obraze mesta ako významnú sídelnú aj lokálnu dominantu v sústave dominánt hlavného mesta SR.

Zámer:

  • prezentovať dvojicu významných historických dominánt Hrad – dóm ako dualitu „profánne a sakrálne“ v historickom sídle,
  • prezentovať konkatedrálu voči historickému jadru,
  • odlíšiť dóm od ostatných objektov a mikropriestorov v bezprostrednom okolí,
  • zvýšiť monumentalitu pôsobenia,
  • zdôrazniť umelecko-historickú hodnotu pamiatky,
  • brať do úvahy živú funkciu pamiatky, t. j. uskutočňovanie bohoslužieb.

Tab. 3. Účinnosť osvetľovania
Typ svetlometov h
s hlbokým zrkadlovým reflektorom 0,33 až 0,37
s plytkým zrkadlovým reflektorom 0,23 až 0,26

Svetelnotechnické riešenie

Stanovenie požadovaného jasu
Pri stanovení potrebnej hodnoty jasu osvetľovaného objektu je okrem pozorovacej vzdialenosti treba uvažovať aj jas okolia a význam daného osvetľovaného objektu. Spravidla sa pri vyšších hodnotách jasu okolia volia vyššie hodnoty jasu priečelia. Doporučené jasy osvetľovaného priečelia sú uvedené v tab. 1.

Potrebné osvetlenie priečelí pre dosiahnutie týchto jasov je možné určiť pomocou vzťahu (1).

Rovnice 1

kde E je intenzita osvetlenia (lx), L jas (cd/m2), r činiteľ odraznosti fasády.

Tab. 4. Namerané hodnoty jasov vybraných objektov v Bratislave

Meraný objekt Meraná časť, smer Priemerný jas (cd·m–2)
Bratislavský Hrad fasáda zo strany Dunaja
vežičky zo strany Dunaja
zo strany starého města
6,9
0,42 až 2,9
 
konkatedrála sv. Martina fasáda
strecha
veža
0,065 až 1,02
0,035 až 0,48
0,027 až 0,127
Michalská brána z Ventúrskej ul. 1,5 až 2,6
Primaciálny palác priečelie 10
Parlament   5,1 až 30
hotel Carlton jas fasády jas fasády v blízkosti svietidiel 13 až 40 300
Radnica   0,3 až 0,8

Doporučené hodnoty osvetlenia plôch vonkajších objektov uvádza tab. 2. Tieto hodnoty však v praxi nie je možné vždy striktne dodržiavať. Napríklad pri značne znečistených povrchoch treba počítať s väčšou intenzitou osvetlenia. Nesmie sa zabúdať ani na rovnomernosť osvetlenia.

Výpočet svetelného toku a počtu svietidiel
Celkový svetelný tok, ktorý je potrebný na dosiahnutie požadovaných osvetleností, sa počíta metódou účinnosti

Rovnice 2

kde F je celkový svetelný tok (lm), E priemerná osvetlenosť (lx), S osvetľovaná plocha (m2), h účinnosť osvetľovania.

Účinnosť osvetľovania možno stanoviť podľa tab. 3 [1].

Vo výpočtoch je taktiež nutné rešpektovať úbytok svetelného toku vplyvom znečistenia a starnutia svietidiel – činiteľ z.

Svetelnotechnické merania
Aby bolo možné dodržať celkovú ideu a stanovenú koncepciu nočného obrazu mesta, je potrebné zosúladiť hladiny osvetleností a jasov významných historických, kultúrnych a súčasných dominánt. Z toho dôvodu bolo potrebné zmerať jasy významných objektov centra Bratislavy. Vytipovali sme tie objekty, ktoré sú súčasťou panoramatických pohľadov so záberom na konkatedrálu (tab. 4).

Tab. 5. Merania činiteľov odrazu

Hlavné plochy Farba Poznámka Priemer
omietka hnedá až čierna 0,17 až 0,37, tmavšie miesta iba 0,086 0,2
kamenné murivo svetlo hnedá   0,33
škridlová strecha červená   0,28

Simulácia na modeli
Na simuláciu a overenie spôsobu nasvetlenia plasticity objemu bol zhotovený zjednodušený model dómu v mierke 1 : 100. Pomocou tohto modelu bolo riešené modelovanie tieňov a určili sa vhodné polohy i smerovanie svietidiel. Výsledky simulácie možno pozorovať na obr. 2.

Literatúra:

[1] ŠULA, O.: Príručka osvetľovacej techniky. Praha, SNTL 1979.

[2] PLCH, J.: Světelná technika v praxi. Praha, IN--EL 1999.

[3] Katastrálna mapa v mierke 1 : 1 000.

[4] POLOMOVÁ, B. – KRASŇAN, F.: Fotodokumentácia 10 až 12/2001.