Pokračujeme v díle těch,
kteří byli první.

Aktuální vydání

Číslo 6/2016 vyšlo tiskem
5. 12. 2016. V elektronické verzi na webu od 5. 1. 2017.

Osvětlení interiérů
Seminář Interiéry 2016 – páté výročí
Součinnost bytového interiéru a osvětlení 

Normy, předpisy a doporučení
Nové normy pro osvětlení pozemních komunikací

Aktuality

Svítící fasáda FEL ČVUT nabídne veřejnosti interaktivní program s názvem Creative Colours of FEL Dne 13. prosince v 16.30 hodin se v pražských Dejvicích veřejnosti představí interaktivní…

Češi v domácnostech více svítí a experimentují se světlem, doma mají přes 48 milionů svítidel Češi začali v domácnostech více svítit a snaží se vytvořit lepší světelné podmínky:…

Pražské Quadriennale představuje nový projekt věnovaný světelnému a zvukovému designu 36Q° Ve dnech 8. – 12. listopadu uvede site-specific výstavu v unikátním prostoru Lapidária…

THEATRE TECH & EVENT PRODUCTION v novém formátu a termínu Výstava divadelní a jevištní techniky THEATRE TECH & EVENT PRODUCTION se nebude konat…

Více aktualit

Aj neosvetliteľné priestory sa dajú osvetliť

číslo 3/2004

Aj neosvetliteľné priestory sa dajú osvetliť

Ako priviesť denné svetlo tam, kde to je zdanlivo nemožné, nájdeme v neveľkej knihe Osvětlení neosvětlitelných prostor. Tá nedávno vyšla v brnenskom vydavateľstve ERA group spol. s r. o., Brno, a jej autormi sú J. Plch, J. Mohelníková a P. Suchánek.

Obr. 1.

Po úvodných všeobecných kapitolách sú v piatej kapitole rozdelené netradičné osvetľovacie systémy na pasívne a aktívne. Medzi pasívne osvetľovacie systémy sú zaradené predovšetkým svetlovody, ale aj svetelné police (light shelfs, vodorovné reflexné dosky v hornej časti vysokých okien), svetlovodné stropy a často používané anglické dvorce (priehlbne pred suterénnymi oknami). Aktívne osvetľovacie systémy na rozdiel od pasívnych systémov zberajú svetlo z väčšej plochy, než je prierez svetlovodu, a natáčajú sa za svetlom.

Kým anglické dvorce sú všeobecne známe a bežne sa používajú, svetlovody sú relatívne novým prvkom v stavebníctve; v šiestej kapitole sú popísané prvé inštalácie. Sú to rúry, ktorých vnútorný zrkadlový povrch má vysokú hodnotu činiteľa odrazu. Vedú zachytené svetlo do niekoľkometrovej vzdialenosti. Škoda, že technické vlastnosti sú popísané príliš stručne a ekonomická efektívnosť sa z uvedených údajov nedá určiť. Svetlovod nedá viac svetla ako otvor v strope s týmže priemerom (od asi 300 do 1 000 mm). Pri osvetlení chodieb, skladov a pod., kde treba trvalo svietiť a nie je dôležitá kvalita svetla, bude užitočný. V pracovných priestoroch treba postupovať opatrne, aj preto, že svetlovod sa chová ako neclonené svietidlo.

Zaujímavejšie sa ukazujú aktívne systémy, popísané v siedmej kapitole. Zrkadlové heliostaty (lapače svetla) na streche pozberajú slnečné aj oblohové svetlo a nasmerujú ho do svetlovodu či optického kábla, ktorým sa bude rozvádzať po budove. Popísané jestvujúce zariadenia treba zatiaľ považovať za experimenty.

V kapitole 8 sa píše o hodnotení svetlovodných systémov. Pri hodnotení ekonomickej návratnosti by som bol opatrnejší.

Záver: Knižka je zaujímavá. Autori pozberali, čo sa pozberať dalo, a vytvorili vcelku zdarilý prehľad. Trochu mi chýba hlbší rozbor problému, svetelnotechnický aj ekonomický. Na koniec jedna poznámka. Svetlovod nie je náhrada denného svetla. Z hľadiska biologického pôsobí na človeka ako umelé osvetlenie. Pracovné priestory osvetlené iba svetlovodmi (a umelým osvetlením) by mali byť posudzované ako priestory bez denného svetla.

Peter Rybár