Pripomienky k norme STN 33 2000-7-701

V Slovenskej republike bola STN 33 2000-7-701 (ďalej len „norma“) prvý raz vydaná v roku 2002 a nahradila dovtedy platnú STN 33 2135-1 z roku 1990. Druhé vydanie normy bolo v roku 2007 a s opravou AC z mája 2012, zmenou A11 z augusta 2012 a zmenou A12 z marca 2018 platí dodnes.

Napriek uvedenej oprave a zmenám nie sú všetky ustanovenia normy bezchybné a nasledujúci text upozorňuje na niektoré z nich.

Prvý problematický článok je čl. N 701.30.5. Článkom je určený umývací priestor o.i. tak, že v dolnej časti je ohraničený podlahou a v hornej časti stropom a v tejto súvislosti sa ponúkajú otázky:
a) bude umývací priestor siahať až po strop napríklad aj vtedy ak je strop vo výške 3,5 alebo 4 m od podlahy?
b) ako bude na výšku umývacieho priestoru vplývať zariadenie miestnosti napr. polička nad umývadlom, skrinka nad drezom a pod.?

Už tieto otázky spochybňujú správnosť resp. univerzálnosť určenia rozmerov umývacieho priestoru a okrem toho takéto určenie, v náväznosti na čl. N 701.55, smeruje k požiadavkám na elektrické spotrebiče, ktoré nie sú v súlade s ostatnými požiadavkami normy.

Spomínaný nesúlad možno ilustrovať porovnaním podmienok pre inštaláciu elektrických spotrebičov v jednotlivých priestoroch. Ak by sa spotrebiče inštalovali nad zónou 2, tak podmienky, ktoré treba dodržať sú stanovené, v závislosti od vonkajších vplyvov, normou STN 33 2000-5-51. Ak by sa v rovnakej výške inštalovali spotrebiče v umývacom priestore, tak treba dodržať rovnaké podmienky ako v predchádzajúcom prípade a naviac by, podľa čl. N 701.55, musela byť splnená podmienka: „Ďalšie spotrebiče sa môžu inštalovať v umývacom priestore za predpokladu, že sú určené na použitie v umývacom priestore výrobcom a ich vlastnosti, ktoré umožňujú použitie v umývacom priestore, sú typovo overené.“

Pozoruhodné je, že citovaná podmienka platí pre celý umývací priestor, ale neplatí pre elektrické prístroje ani pre svietidlá (ktoré sú – mimochodom – tiež spotrebičmi) a tieto zariadenia môžu byť pritom umiestnené reálne aj nižšie ako spotrebiče nad zónou 2.

Zároveň je neoddiskutovateľné, že pravdepodobnosť dotyku alebo zásahu vodou je väčšia u elektrického prístroja alebo spotrebiča nainštalovaného nad zónou 2 ako u tých istých zariadení nainštalovaných v rovnakej výške v umývacom priestore.

Z uvedených faktov možno urobiť záver:
1. Ohraničenie umývacieho priestoru stropom vo všeobecnosti nie je opodstatnené.
2. Určenie umývacieho priestoru nepočíta s bežnými situáciami, keď je nad umývadlom alebo drezom nainštalované (neelektrické) zariadenie miestnosti.
3. Vyžadovať splnenie citovanej požiadavky z čl. N 701.55 pre každý spotrebič bez ohľadu na to, kde je v umývacom priestore umiestnený nie je reálne zdôvodniteľné.

Ďalšie sporné ustanovenia sú v čl. 701.415.2. V článku je o.i. uvedené: „Musí sa zriadiť miestne doplnkové pospájanie podľa 415.2, ktoré musí spájať ochranný vodič s neživými časťami a prístupnými cudzími vodivými časťami v miestnosti obsahujúcej kúpaciu a/alebo sprchovaciu vaňu.

Príklady možných cudzích vodivých častí sú:
– kovové časti systémov rozvodu vody a kovové časti systémov odpadu vody;
– kovové časti systémov ústredného vykurovania a kovové časti vzduchotechnických systémov;
– kovové časti plynových systémov;
– prístupné kovové stavebné prvky budovy.

Kovové rúrky s plastovým povlakom sa nemusia pripojiť na miestne ochranné pospájanie za predpokladu, že nie sú v danom priestore prístupné, a ak nie sú pripojené na prístupné vodivé časti, ktoré nie sú samotné uzemnené-

V prípadoch, ak nie je v budove hlavné pospájanie, nasledujúce cudzie vodivé časti, ktoré vstupujú do miestnosti s vaňou alebo sprchou, musia byť súčasťou doplnkového pospájania:
– časti rozvodov pitnej vody a systémov odpadu vody;
– časti systémov ústredného vykurovania a časti vzduchotechnických systémov;
– časti plynových systémov.“

Pripomienky:
1. Časť týkajúca sa kovových rúrok s plastovým povlakom je nevhodne formulovaná, používa negatívne vymedzenie a je zbytočne komplikovaná až nezrozumiteľná.

Iste platí, že kovová časť rúrky môže priviesť potenciál a je teda cudzou vodivou časťou. To zároveň znamená, že keď by sa v priestore nachádzala izolovane uložená vodivá časť^*), tak pripojením rúrky k tejto časti sa z nej stane cudzia vodivá časť.

Pri použití DOP je zaistené, že v danom priestore nebude medzi súčasne prístupnými neživými časťami a cudzími vodivými časťami nebezpečný rozdiel potenciálov. Pre aplikáciu princípu doplnkového ochranného pospájania (DOP) na kovové rúrky s plastovým povlakom je nevyhnutné poznať viacero faktov, ale najmä je nevyhnutné vedieť ako norma posudzuje izolačné a mechanické vlastnosti plastového povlaku rúrky a k tomuto, ťažiskovému, faktu nie je v norme žiadne priame, zrozumiteľné a jednoznačné vyjadrenie.

Preto je nasledujúca časť spracovaná podľa požiadaviek, ktoré má DOP spĺňať a platí pre prípad, že rúrka nie je spojená s hlavnú uzemňovacou svorkou (HUS) alebo je s HUS spojená, ale odpor medzi rúrkou a ostanými prístupnými neživými časťami a cudzími vodivými časťami je v danom priestore väčší ako stanovuje STN 33 2000-4-41 čl. 415.2.2.

Za popísaného stavu musí byť rúrka súčasťou DOP v prípadoch:
a) ak plastový povlak rúrky nie je považovaný za dostatočnú izoláciu od jej kovovej časti t.j. rúrka ako celok je považovaná za cudziu vodivú časť a je prístupná,
b) bez ohľadu na to ako je vnímaný plastový povlak rúrky a bez ohľadu na to či je rúrka prístupná alebo nie, vtedy, ak je spojená s prístupnou vodivou časťou a táto časť:
− nie je pripojená na DOP alebo
− odpor medzi touto vodivou časťou a ostanými prístupnými neživými časťami a cudzími vodivými časťami je väčší ako stanovuje STN 33 2000-4-41 čl. 415.2.2.

2. Odsek: „V prípadoch, ak nie je v budove hlavné pospájanie, nasledujúce cudzie vodivé časti, ktoré vstupujú do miestnosti s vaňou alebo sprchou, musia byť súčasťou doplnkového pospájania:
– časti rozvodov pitnej vody a systémov odpadu vody;
– časti systémov ústredného vykurovania a časti vzduchotechnických systémov;
– časti plynových systémov.“

V nedostatočnej miere reflektuje realitu a môže viesť v praxi k nesprávnym záverom. Je preto vhodné upozorniť na fakty:
a) ustanovenie hovorí o tom, kedy a ktoré cudzie vodivé časti musia byť súčasťou doplnkového pospájania v miestnosti s vaňou alebo sprchou. To ale (automaticky) neznamená, že v prípade ak v budove hlavné pospájanie je, že vymenované časti v žiadnom prípade nemusia byť súčasťou doplnkového pospájania,
b) z prvej vety citovaného článku vyplýva, že doplnkové ochranné pospájanie musí zahŕňať o.i. aj všetky cudzie vodivé časti prístupné dotyku. Je dokázané [7], že takýmito časťami môžu byť napr. aj vodovodné batérie pripojené plastovými rúrkami a tieto nie sú – napriek tomu, že v budove existuje hlavné pospájanie – vyhovujúcim spôsobom spojené so zemou resp. DOP. Preto sa na ich pripojenie k doplnkovému ochrannému pospájaniu používajú osobitné svorky – pozri obr. 1.

Obr. 1. Svorka a matica na pripojenie vodovodnej batérie

Podobnými cudzími vodivými časťami sú aj kovové kryty podlahových vpustí (odtokov), ktoré často majú aj svorku pre pripojenie ochranného vodiča a pod.

Vhodnejšia formulácia tejto časti článku 701.415.2 by potom mohla znieť: „V prípadoch, ak nie je v budove hlavné pospájanie, nasledujúce cudzie vodivé časti, ktoré vstupujú do miestnosti s vaňou alebo sprchou, musia byť súčasťou doplnkového pospájania:
– časti rozvodov pitnej vody a systémov odpadu vody;
– časti systémov ústredného vykurovania a časti vzduchotechnických systémov;
– časti plynových systémov.

Rovnako sa musí postupovať aj v prípadoch, ak v budove hlavné pospájanie je, ale v priestore s vaňou alebo sprchou nie je splnená požiadavka uvedená v STN 33 2000- 4-41 čl. 415.2.2“.

Nasledujúce pripomienky sa týkajú ochranného opatrenia: elektrické oddelenie.

V článku 701.413.1 je uvedené:
„Pridáva sa:
Ochrana elektrickým oddelením sa musí použiť iba na: – obvody napájajúce jeden spotrebič alebo – jednu samostatnú zásuvku.
Pre vykurovacie podlahové systémy pozri 701.753.“

Komentár:
Formulácia článku nie je správna a môže používateľa pomýliť. Okrem toho sa v článku hovorí o obvode namiesto o zdroji. Formulácia nie je správna preto, lebo z nej vyplýva, že vo vymenovaných prípadoch sa spomínaná ochrana musí použiť „iba na“. Lenže sa nemusí.

Zdôvodnenie: konkrétny spôsob ochrany pred dotykom sa musí použiť tam, kde to požaduje technický predpis alebo technická norma a to zjavne nie je tento prípad. V článku sa totiž nehovorí o konkrétnom spotrebiči ani o jeho umiestnení alebo použití. Rovnako sa nehovorí o konkrétnom umiestnení zásuvky a ani nie sú špecifikované spotrebiče, na napájanie ktorých je určená, čiže ide o všeobecný popis elektrických zariadení a v takom prípade možno použiť aj iný spôsob ochrany pri poruche.

Správnejšia formulácia 701.413.1 by potom mohla byť: „Ochrana elektrickým oddelením sa smie použiť iba na:
– obvody napájajúce jeden spotrebič alebo
– jednu samostatnú zásuvku.

Pre vykurovacie podlahové systémy sa táto ochrana nedovoľuje, pozri 701.753.“

Ale ani táto formulácia nie je celkom správna, lebo sa odvoláva na obvod namiesto na zdroj (pozri ďalej) a teda presne by mala znieť:
„Ochrana elektrickým oddelením sa smie použiť len vtedy ak je zo zdroja:
– napájaný jeden spotrebič alebo
– jedna samostatná zásuvka

Pre vykurovacie podlahové systémy sa táto ochrana nedovoľuje, pozri 701.753.“

Poznámka autora: jednou samostatnou zásuvkou sa v článku zrejme myslí jedna jednoduchá zásuvka, resp. jedna jednozásuvka, presnejšie, jedna zásuvka s jedným pripojovacím miestom (na rozdiel od dvojzásuvky alebo viacnásobnej zásuvky).

Okrem toho by bolo vhodné uvážiť či by sa článok nemal doplniť o požiadavky:
− aby bola pri takejto zásuvke umiestnená informácia: „Zásuvka je určená pre pripojenie len jedného spotrebiča“,
− aby takýto zásuvkový obvod bol prevádzkovaný podľa úvodu k prílohe C STN 33 2000-4-41.

Zdôvodnenie: v STN 33 2000-4-41 v prílohe C sa hneď na jej začiatku píše, že v nej uvedené opatrenia sú určené na použitie v inštalácii, ktorej prevádzku alebo dozor zaisťujú znalé alebo poučené osoby. V kap. 413 tejže normy je akcentované, že ochranné opatrenie (elektrické oddelenie) sa musí obmedziť na napájanie jedného spotrebiča a odkaz na prílohu C.3 je uvedený až v súvislosti s možnosťou napájania viac ako jedného spotrebiča. To nie je ideálne z nasledujúcich dôvodov:
a) v prípade napájania jedného spotrebiča sa môže stať, že prílohe C.3 nebude zo strany užívateľa venovaná dostatočná pozornosť a tým skôr nebude dostatočná pozornosť venovaná začiatku celej prílohy C,
b) na prílohu C.3 by mal byť v kap. 413 odkaz už v prípade, keď je zo zdroja napájaný jeden spotrebič a súčasne je v napájacom vedení vradené ľubovoľné zariadenie triedy ochrany I, napr. kovová inštalačná škatuľa alebo vypínač.

  
Obr. 2. Príklady niektorých zbytočných zapojení

Rovnaký prístup ako v STN 33 2000-4- 41 je použitý aj v spomínanom čl. 701.413.1 a článok určuje, že sa pri tomto spôsobe ochrany môže – bez výnimky – napájať len jeden spotrebič alebo len jedna zásuvka. Čiže je potrebné zaistiť aby do prívodného vedenia nebolo vradené žiadne zariadenie triedy ochrany I a aby do nainštalovanej zásuvky neboli pomocou rozbočovacej zásuvky pripojené dva spotrebiče alebo aby niekto zásuvku s jedným pripojovacím miestom nevymenil napr. za dvojzásuvku (pozri aj záver tohto príspevku).

Ochrana elektrickým oddelením je spomenutá aj v čl. 701.415.1:
„V miestnostiach s vaňou alebo sprchou musí jeden prúdový chránič alebo niekoľko prúdových chráničov (RCD) s menovitým rozdielovým vypínacím prúdom neprevyšujúcim 30 mA chrániť všetky obvody.

Použitie takýchto prúdových chráničov RCD sa nevyžaduje pri obvodoch:
– s ochranným opatrením „elektrické oddelenie“, ak každý obvod napája iba jeden spotrebič;
– s ochranným opatrením „malé napätie SELV a PELV“.

Komentár k textu za prvou odrážkou:
a) text je nepresný až nesprávny, lebo STN 33 2000-4-41 stanovuje požiadavky pre ochranné opatrenie elektrickým oddelením v závislosti od počtu spotrebičov napájaných z neuzemneného zdroja s jednoduchým oddelením a nie od počtu spotrebičov zapojených v jednom obvode resp. v jednom z obvodov napájaných z takéhoto zdroja. Pozri aj STN 33 2000-4-41 čl. 413.1.2 a prílohu C3,
b) text nie je v súlade stextom čl. 701.413.1 a môže čitateľa mýliť.

V článku 701.413.1 je jednoznačne uvedené, že sa ochrana elektrickým oddelením môže použiť iba pre jeden spotrebič alebo jednu zásuvku, ale z textu za prvou odrážkou môže u čitateľa vzniknúť oprávnený, ale mylný, dojem, že v jednom obvode (správne z jedného zdroja) môže byť napájaný aj viac ako jeden spotrebič.

Správnejšie by teda mal text znieť: „− s ochranným opatrením „elektrické oddelenie“ ak každý zdroj napája iba jeden spotrebič alebo jednu zásuvku.“

Ak uvážime, že zo zdroja smie byť napájaný len jeden spotrebič alebo jedna zásuvka, tak by text nemusel tento fakt zdôrazňovať a potom by mohol vyzerať nasledovne: „− s ochranným opatrením „elektrické oddelenie“.

Záver: Obrázok 2 dokumentuje, že existujú rôzni „experti“ a niektorí si zjavne nezaťažujú hlavu ustanoveniami noriem a už vôbec nie fyzikálnymi zákonmi a s tým je vhodné v praxi počítať.

Použitá literatúra: [1] STN 33 2000-7-701: 2007 Elektrické inštalácie nízkeho napätia. Časť 7-701: Požiadavky na osobitné inštalácie alebo priestory. Priestory s vaňou alebo sprchou.
[2] STN 33 2135-1: 1990 Elektrické zariadenia v kúpeľniach umyvárňach a sprchách. (Zrušená norma).
[3] STN 33 2000-7-701: 2002 Elektrické inštalácie nízkeho napätia. Časť 7-701: Požiadavky na osobitné inštalácie alebo priestory. Priestory s vaňou alebo sprchou. (Zrušená norma).
[4] STN 33 2000-5-51: 2010 Elektrické inštalácie budov. Časť 5-51: Výber a stavba elektrických zariadení. Spoločné pravidlá.
[5] STN 33 2000-4-41: 2007 Elektrické inštalácie nízkeho napätia. Časť 4-41: Zaistenie bezpečnosti. Ochrana pred zásahom elektrickým prúdom. (Zrušená norma).
[6] STN 33 2000-4-41: 2019 Elektrické inštalácie nízkeho napätia. Časť 4-41: Zaistenie bezpečnosti. Ochrana pred zásahom elektrickým prúdom.
[7] Maas, Igor. Pripomienky a poznámky k doplnkovému ochrannému pospájaniu. Elektro. 2018 (2).