Poznámka k protokolom o rozdelení elektrických spotrebičov
O revízií elektrických spotrebičov a o nutnosti ich protokolárneho rozdelenia nájde čitateľ dostatok informácií v STN 33 1610 a v článkoch [2] a [3].
Napriek tejto skutočnosti mnohí revízni technici úplne ignorujú fakt, že spotrebiče je treba rozdeliť protokolárne. Ďalšiu skupinu tvoria revízni technici, ktorí nevedia čo všetko a prečo má protokol o rozdelení spotrebičov obsahovať a bez problémov akceptujú protokoly s neúplným rozdelením spotrebičov ako aj protokoly, v ktorých chýba riadne zdôvodnenie rozdelenia. Záverečnú skupinu tvoria revízni technici, ktorí si obsah protokolu vysvetľujú tak ako sa im to momentálne hodí. Posledné konštatovanie bolo inšpirované tohtoročnou skúsenosťou autora.
Nedávno sa autorovi dostal do rúk protokol z roku 2015 o zatriedení spotrebičov v kancelárskych miestnostiach, v ktorom bolo napísané, citujem: „Všetky spotrebiče sa zaraďujú do skupiny E – spotrebiče používané pri administratívnej činnosti“. Ďalšie rozdelenie spotrebičov protokol neuvádzal.
K protokolu možno poznamenať: v norme STN 33 1610 nie je síce priamo uvedené, že spotrebiče treba zaradiť do skupín ani o tom, že ich treba rozdeliť na:
a) na držané v ruke,
b) prenosné,
c) neprenosné:
ca) pripevnené spotrebiče1),
cb) spotrebiče s hmotnosťou 18 a viac kg,
ale uvedené rozdelenie vyplýva z jej čl. 4 a tab. č. 1, t.j. z nutnosti určiť cykly revízií a určiť kvalifikáciu potrebnú pre výkon revízie. Toto (podrobnejšie) rozdelenie v protokole chýbalo, čiže bol neúplný – temer nepoužiteľný.
Z prehliadky priestorov firmy bolo totiž na prvý pohľad jasné, že všetky spotrebiče sa používajú pri administratívnej činnosti, ale oveľa menej jasné bolo, ktoré spotrebiče sú držané v ruke (nemuseli byť momentálne používané a mohli byť odložené), ktoré spotrebiče majú 18 a viac kg a ktoré spotrebiče budú prevádzkovateľom hodnotené ako pripevnené2).
Oveľa pozoruhodnejšie bolo, že firma, ktorá spotrebiče vlastnila sa v roku 2016 presťahovala do inej budovy a spomínaný protokol revízny technik, napriek uvedeným chybám a zrejme aj bez uvažovania, použil pri revízií elektrických prenosných spotrebičov v nových priestoroch v roku 2017 a ešte aj v roku 2019. V revíznych správach z týchto rokov nebol k zatriedeniu spotrebičov žiadny komentár a pri následnom rozhovore revízny technik celý problém odbil tým, že v protokole je iba nesprávna adresa.
Obecne nemožno takýto postup považovať za správny prinajmenšom z týchto dôvodov:
1. V novej budove nemusia byť v každom priestore rovnaké vonkajšie vplyvy ako boli v priestoroch pôvodných, čo môže ovplyvniť cykly revízií neprenosných spotrebičov, ktoré sa určujú podľa STN 33 1500 a okrem toho môžu byť v nových priestoroch aj iné spotrebiče držané v ruke a iné pripevnené spotrebiče.
2. Z protokolu nie jasné, ktoré spotrebiče sú vlastne spotrebičmi prenosnými a preto nemohli byť v revíznej správe z roku 2017 a aj z roku 2019 zaradené ako prenosné, lebo v protokole (t.j. v dokumente potvrdenom prevádzkovateľom) ako také zaradené neboli.
3. Po sťahovaní mohli nastať také zmeny vo firme, v dôsledku ktorých sa mohol zmeniť spôsob používania niektorých spotrebičov.
Záver: Iste netreba ďalej dokazovať, že uvedený postup revízneho technika bol nesprávny a pre nové priestory mal byť vypracovaný nový protokol vrátane rozdelenia spotrebičov podľa bodov a) až c).
Použitá literatúra:
[1] STN 33 1610: 2002 Revízie a kontroly elektrických spotrebičov počas používania
[2] MAAS Igor. Pripomienka k revízií elektrických spotrebičov. Elektro. 2017, (8-9).
[3] MAAS Igor. Pripomienky k norme STN 33 1610. Elektro. 2020, (4-5).
1) V SR môže pevne pripojené spotrebiče revidovať iba revízny technik [2].
2) Takými môžu byť napr. aj predlžovacie šnúrové prívody, ktoré sú čiastočne uložené v elektroinštalačných žľaboch a pod.