Pokračujeme v díle těch,
kteří byli první.

Aktuální vydání

Číslo 12/2016 vyšlo tiskem
7. 12. 2016. V elektronické verzi na webu od 6. 1. 2017. 

Téma: Měření, měřicí přístroje a měřicí technika; Zkušebnictví a diagnostika

Hlavní článek
Lithiové trakční akumulátory pro elektromobilitu (2. část – dokončení)

Aktuality

Svítící fasáda FEL ČVUT nabídne veřejnosti interaktivní program s názvem Creative Colours of FEL Dne 13. prosince v 16.30 hodin se v pražských Dejvicích veřejnosti představí interaktivní…

Fakulta elektrotechnická je na špici excelentního výzkumu na ČVUT Expertní panely Rady vlády pro výzkum, vývoj, inovace (RVVI) vybraly ve II. pilíři…

Švýcaři v referendu odmítli uzavřít jaderné elektrárny dříve V referendu hlasovalo 45 procent obyvatel, z toho 54,2 procent voličů řeklo návrhu na…

Fakulta elektrotechnická ČVUT v Praze pořádá 25. 11. 2016 den otevřených dveří Fakulta elektrotechnická ČVUT v Praze pořádá 25. listopadu od 8.30 hodin Den otevřených…

Calliope mini – multifunkční deska Calliope mini poskytuje kreativní možnosti pro každého. A nezáleží na tom, zda jde o…

Ocenění v soutěži České hlavičky získal za elektromagnetický urychlovač student FEL ČVUT Student programu Elektronika a komunikace Fakulty elektrotechnické ČVUT v Praze Vojtěch…

Více aktualit

Posudzovanie elektrických zariadení zhotovených podľa predpisov a noriem platných v čase ich uvedenia do prevádzky (1. část)

Ing. Igor Maas, revízny technik elektrických zariadení
 
Pri vykonávaní odborných prehliadok a odborných skúšok (OPaOS, revízií) elektrických inštalácií zhotovených podľa predpisov a noriem platných v čase ich uvedenia do prevádzky (staršie inštalácie, staršie zariadenia) sa v praxi vyskytujú mnohé nejasnosti. Je to spôsobené jednak vzájomným nezosúladením ustanovením niektorých noriem a tiež chýbajúcimi odbornými článkami s touto tematikou.
 
V súvislosti s riešenou problematikou sa v praxi vyskytujú najčastejšie tieto otázky:
  1. Majú sa OPaOS starších zariadení vykonávať a ich bezpečnosť posudzovať podľa platných predpisov a noriem?
  2. OPaOS starších zariadení sa majú vykonávať a ich bezpečnosť posudzovať aj/alebo len podľa predpisov a noriem platných v čase ich zhotovenia?
  3. Ako posudzovať bezpečnosť starších zariadení, ktoré nevyhovujú platným predpisom a normám?
Pri hľadaní odpovede na prvú otázku sa autor stretol aj s názorom, že posudzovanie bezpečnosti starších inštalácií podľa nových predpisov a noriem by bolo retroaktivitou. K tomu toľko: Retroaktivita je termín z oblasti práva a jej zákaz smeruje k právnej istote. Prípad posudzovania starších zariadení podľa platných predpisov a noriem je snahou po uplatnení najnovších technických poznatkov a smeruje k väčšej bezpečnosti zariadení a v takomto prípade je nenáležité hovoriť o retroaktivite, resp. o jej negatívnych dôsledkoch. Naopak, je to žiaduci princíp, lebo v opačnom prípade by sa mohli používať aj výrobky zhotovené v počiatkoch rozvoja elektrotechniky, ktoré boli bezpečné iba na úrovni vtedajších znalostí.
 
Objektívnu odpoveď na túto otázku možno nájsť napr. v zákone 264/1999 Z. z., zákone 124/2006 Z. z. a v normách:
  • STN 33 2000-1:2009, ktorá obsahuje HD 60364-1:2008 a kde je v čl. 11 napísané: „HD 60364-1 poskytuje pravidlá na návrh, zriaďovanie a revízie elektrických inštalácií nízkeho napätia. Pravidlá sú zamerané tak, aby zabezpečovali bezpečnosť osôb, hospodárskych zvierat a majetku pred rizikami a pred poškodením, ktoré môže vzniknúť pri primeranom používaní elektrických inštalácií a majú zaisťovať správne fungovanie týchto inštalácií.
  • STN 34 3100 v čl. 2.8 je definovaná revízia elektrickej inštalácie: „Revízia elektrickej inštalácie: súhrn úkonov, pri ktorých sa prehliadkou doplnenou potrebným meraním a skúšaním zisťuje, či inštalácia vyhovuje platným normám a predpisom s ohľadom na bezpečnosť…“ – a obsahovo podobné ustanovenie je aj v STN 33 1500 čl. 5.
Citácie sú dostatočnou odpoveďou na prvú otázku.
 
Na druhú a tretiu otázku sa pokúsila odpovedať STN 33 2000-4-41:2007. V prechodnom ustanovení tejto normy (ďalej iba prechodné ustanovenie) sa píše: „Pre elektrické inštalácie projektované a zhotovené podľa predchádzajúcich predpisov a technických noriem platí prechodné ustanovenie do najbližšej rekonštrukcie, ak iná norma alebo predpis nestanoví inak. V tomto prechodnom období sa elektrické inštalácie môžu ponechať v prevádzke, ak vyhovujú požiadavkám bezpečnostných noriem platných v čase ich uvedenia do prevádzky. Takýmto inštaláciám sa má venovať zvýšená pozornosť, najmä z hľadiska pravidelných kontrol a preventívnej údržby. Ak nie sú príslušné požiadavky splnené, musí sa rozvodná elektrická inštalácia prispôsobiť požiadavkám tejto normy.“
 
Samotné prechodné ustanovenie je prinajmenšom neúplné a jeho uplatnenie môže byť preto veľmi problematické z týchto dôvodov:
  1. Chýba vysvetlenie termínu bezpečnostné normy, lebo staršie normy (pred rokom 1990) takéto označenie nemajú.
    Pozn. autora:
    Pravdepodobne ide o bývalé predpisové normy (elektrotechnické predpisy ČSN), ktorých je značné množstvo a väčšina z nich bola nahradená novšími normami zo súboru STN 33 2000, ktoré tiež nemajú, na rozdiel napr. od STN 33 2000-4-41, označenie „Základná bezpečnostná norma“.
  2. Chýba vysvetľujúci, resp. spresňujúci údaj ako treba postupovať, ak zariadenie nebolo zhotovené podľa predchádzajúcich predpisov a noriem, ale zistená odchýlka (nedostatok) neohrozuje bezprostredne bezpečnosť osôb a vecí, napr. ak sa zistí, že v zásuvke nie je PEN vodič pripojený najprv na ochranný kontakt, čo je v rozpore s vtedy platnou STN 34 1010 čl. 7, ktorá je predchodkyňou základnej bezpečnostnej normy STN 33 2000-4-41 a bola elektrotechnickým predpisom ČSN.
  3. Chýba aspoň rámcový údaj, ako ďaleko do histórie treba ísť pri hľadaní, či bolo elektrické zariadenie zhotovené podľa predchádzajúcich predpisov a technických noriem a najmä či iná norma alebo predpis nestanoví inak.
Problém možno ilustrovať na čiastkovej úlohe pri revízií staršej inštalácie: Pri revízií sa zistilo, že dimenzovanie a istenie vedení v niektorých obvodoch nevyhovuje súčasne platným STN. Ak by prechodné ustanovenie neexistovalo, tak by revízny technik musel rozhodnúť, či tieto obvody sú, alebo nie sú spôsobilé na bezpečnú prevádzku a ak sú spôsobilé, tak za akých podmienok.
 
Pri použití prechodného ustanovenia bude postup iný. Najprv treba zistiť, či dimenzovanie a istenie predmetných obvodov vyhovuje STN 34 1020 platnej v čase zhotovenia obvodov. Zistilo sa, že istenie vyhovuje, a preto nasleduje ďalší krok, t.j. zistiť či iná norma alebo predpis nestanoví inak. Lenže ktorá norma alebo ktorý predpis? Pre prvé priblíženie treba nájsť normu, ktorou bola STN 34 1020 nahradená. STN 34 1020 bola v roku 1995 nahradená trojicou noriem: STN 33 2000-4-43, STN 33 2000-4-473 a STN 33 2000-5-523. V každej z týchto noriem je v poslednom odseku jej predhovoru napísané: „Pre elektrické zariadenia vyhotovené podľa predpisov a noriem platných v dobe, keď sa tieto zariadenia zhotovovali a prevádzkovali, platí úvodné ustanovenie STN 33 2000:1983.
 
V úvodnom ustanovení STN 33 2000: 1983 sa o. i. píše: „Elektrické zariadenia vyhotovené podľa predpisov a noriem platných v dobe, keď sa tieto zariadenia zhotovovali a prevádzkovali, možno ponechať v prevádzke, ak nemajú nedostatky, ktoré by ohrozovali zdravie, ani nie sú životunebezpečné a neohrozujú bezpečnosť vecí; inak je nutné upraviť zariadenia podľa nových predpisov a noriem. Ostatné elektrické zariadenia, ktoré nevyhovujú platným elektrotechnickým normám a neohrozujú bezprostredne bezpečnosť osôb a majetku, sa môžu prevádzkovať podľa osobitných miestnych pracovných, prevádzkových a bezpečnostných predpisov, v ktorých sa musia uviesť aj odchýlky od platných noriem.“
 
Z celkového znenia úvodného ustanovenia vyplýva, že aj v prvom odseku spomínané posúdenie: …ak nemajú nedostatky, ktoré by ohrozovali zdravie, ani nie sú životunebezpečné a neohrozujú bezpečnosť vecí; inak je nutné…, treba vykonať podľa platných noriem. Čiže treba rozhodnúť, či revidované obvody bezprostredne neohrozujú bezpečnosť osôb a vecí, resp. či môžu ostať v prevádzke a za akých podmienok. Je to presne to isté, čo je popísané na začiatku úlohy, t.j. to, čo by bolo treba urobiť pri neexistencii prechodného ustanovenia.
 
To bol iba jeden príklad z viacerých, ktorý ukázal, že ak sa revízny technik bude riadiť prechodným ustanovením, tak sa nepochybne pocvičí v práci s normami, ale nakoniec sa pravdepodobne dostane do situácie, že bude musieť postupovať rovnako, ako by postupoval aj bez prechodného ustanovenia.
 
Z praktických skúseností vyplýva, že pri rozhodovaní, či je revidované elektrické zariadenie, ktoré nevyhovuje súčasne platným normám, spôsobilé na bezpečnú prevádzku, môže v niektorých prípadoch pomôcť skôr elementárna logika. Prijateľný spôsob je uvedený v nasledujúcom príklade.
 
Príklad:
V júni v roku 2001 bol vyprojektovaný a zhotovený zásuvkový obvod, z ktorého sú napájané aj prenosné zariadenia používané vonku. Obvod po každej stránke vyhovoval súboru STN 33 2000, čo bolo doložené východiskovou revíziou vykonanou podľa STN 33 2000-6-61:1995, v ktorej sa konštatovalo, že revidovaný obvod je spôsobilý na bezpečnú prevádzku.
 
V máji roku 2004 bola vykonávaná revízia uvedeného obvodu a bolo konštatované, že nespĺňa požiadavku STN 33 2000-4-47:2001/08 čl. 471.2.3, lebo v obvode nie je nainštalovaný prúdový chránič s menovitým rozdielovým vypínacím prúdom 30 mA. Pri rozhodovaní, či je obvod spôsobilý na bezpečnú prevádzku si stačí predstaviť, že by pravidelná revízia nebola vykonaná v máji 2004, ale v októbri 2001 (t.j. už za platnosti STN 33 2000-4-47). Dalo by sa o takomto (nezmenenom obvode) vyhlásiť, že sa behom štyroch mesiacov stal nespôsobilým na bezpečnú prevádzku?
(dokončení příště)
 

Tento příspěvek slovenského autora, zkušeného revizního technika, dává možnost nahlédnout do elektrotechnické kuchyně našich východních sousedů. Princip a problematika posuzování starých elektroinstalací je stejný jak u nás, tak na Slovensku. Nejen z tohoto příspěvku je vidět, že tato problematika klade na elektrotechnika nejen nároky až na úroveň právních znalostí – znalosti norem a jejich ustanovení, ale zároveň klade důraz na jeho odbornou kvalifikaci tak, aby věděl, za jakých podmínek smí (může se) rozhodnout, zda stará provozovaná elektroinstalace je bezpečná/nebezpečná. Písemný závěr v revizní zprávě RT pak musí odpovídat jak skutečnému zjištěnému technickému stavu elektroinstalace, tak zachování právní jistoty posouzení tohoto stavu.
(redakce Elektro)