časopis z vydavatelství
FCC PUBLIC

Aktuální vydání

Číslo 12/2021 vyšlo
tiskem 1. 12. 2021. V elektronické verzi na webu ihned. 

Téma: Měření, zkoušení, péče o jakost

Trh, obchod, podnikání
Na co si dát pozor při změně dodavatele energie?

Elektrina trestá. Príliš veľa náhod…

|

číslo 11/2005

Elektrina trestá. Príliš veľa náhod…
… zo zápisníka súdneho znalca Ing. Jána Meravého

Sme už súčasťou veľkého európskeho spoločenstva. Zahraniční investori si u nás podávajú kľučky. Máme z toho radosť. Nezabúdame však pri tejto eufórii na bezpečnostné predpisy a zodpovednosť pri práci? Následky obyčajne bývajú kruté. Elektrina neodpúšťa…

Čo sa vlastne stalo

Jedného pekného letného dňa prišla v popoludňajších hodinách do objektu betonárky, nachádzajúcej sa v objekte zahraničného investora, servisná skupina, pozostávajúca z dvoch mužov, aby tu vykonala bežnú údržbu kompresora (výmena oleja a olejového filtra). Nakoľko betonárka bola v prevádzke a nebolo možné ju odstaviť, musela servisná skupina čakať. Krátko pred polnocou bola ukončená prevádzka betonárky a servis mohol začať (obr. 1). Vedúci skupiny (nazvime ho pán Alojz) prišiel do miestnosti, kde sa nachádza rozvádzač RM1 a tlačidlovým ovládačom na dverách rozvádzača (obr. 2) vypol prívod ku kompresoru. Po zatlačení tlačidlového ovládača počul cvaknutie stýkača a pobral sa do priestoru skipu, kde ho už čakal jeho kolega Juraj. Obr. 1. „Najskôr povolíme skrutku uzáveru na kompresore,„ povedal Alojz, a to už pán Juraj vkladal vidlicový kľúč č. 32 na skrutku, aby ju povolil, no nešlo to. Zobral teda venčekový kľúč č. 32, ktorý nasunul na vidlicový kľúč, a takto vytvorenou pákou sa snažil povoliť skrutku. Opäť to nešlo. Skúsili to obaja. Pán Alojz vystúpil na plošinu a v podrepe ťahal kľúč k sebe, pán Juraj stál a kľúč tlačil smerom na svojho šéfa. Vedúci betonárky, ktorý v tom čase bol v priestore skipu, si všimol, že obaja servisní pracovníci podchvíľou zostali akýsi strnulí, kŕčovito zvierajúci kľúče. Skôr, než stihol niečo urobiť, vidlicový kľúč sa zo skrutky vyšmykol, pán Alojz z plošiny zoskočil na zem, pán Juraj si sadol na zem. Pozreli sa na seba a pán Alojz si dal otázku „Preboha, čo to bolo?„ To boli jeho posledné slová. Hneď nato sa začal triasť a chrčať s penou okolo úst. Pritom sa zvalil na bok a upadol do bezvedomia. Rýchla záchranná pomoc mohla po viacerých oživovacích snahách konštatovať u pána Alojza len „exitus„. Pán Juraj bol prevezený do nemocnice na pozorovanie, z ktorej sa po dvoch dňoch vrátil. Po pánovi Alojzovi zostali dve siroty…

Ako sa to stalo?

Ako je možné, že u zahraničného investora, ktorý dbá na bezpečnostné predpisy a nariadenia, z ktorých sa niekedy aj našincom krúti hlava, môže k niečomu takémuto dôjsť? A došlo…

Obr. 2.

Obr. 1. Celkový pohľad do priestoru skipu betonárky. V strede je znázornený predmetný kompresor, ktorý bol príčinou smrteľného úrazu
Obr. 2. Pohľad na tlačidlový ovládač kompresora na hlavnom rozvádzači

Príčinou smrteľného úrazu bolo nedovolené dotykové napätie na kostre kompresora. Potvrdil to aj pitevný protokol, podľa ktorého bol vstup do tela postihnutého na ruke zvierajúcej vidlicový kľúč a výstup z tela zo zadnej časti chrbta, ktorým sa oprel o kovovú konštrukciu (obr. 3). Kompresor bol upevnený ku kovovému rámu pryžovými silenblokmi, bol teda odizolovaný od svojho okolia. Ako je možné, že ochranný vodič prívodu ku kompresoru si nesplnil svoju povinnosť? Ako sa mohlo dostať smrteľné dotykové napätie na kostru kompresora, keď si pracovníci pred začiatkom práce vypli kompresor prostredníctvom stýkača tlačidlovým ovládačom v hlavnom rozvádzači?

Obr. 3. Nasadenie vidlicového a venčekového kľúča na skrutku uzáveru
Obr. 4. Dôkaz, že teleso kompresora nemalo spojenie s ochranným vodičom ani s kovovou konštrukciou, na ktorej bolo cez pryžové silenbloky pripevnené
Obr. 5. Pohľad na svorkovnicu s „odpáleným“ vodičom PE na vývode do kompresoru

Obr. 3. Obr. 4. Obr. 5.

To boli prvé otázky pri zisťovaní príčin úrazu. Prvé overenie, či teleso kompresora bolo spojené s ochranným vodičom, popr. s kovovou konštrukciou, na ktorej bolo umiestnené, dokázalo meracím prístrojom MPO 01A, že tomu tak nebolo. Nameraná hodnota prechodového odporu bola vysoká. Aj keď kompresor bol upevnený na kovovej konštrukcii štyrmi pryžovými silenblokmi, teda bol odizolovaný od kovovej konštrukcie, predsa musel k nemu byť privedený prívodným káblom ochranný vodič PE. Bolo treba zistiť celistvosť ochranného vodiča. Vodič PE bol na svorke kompresora riadne pripojený, preto bolo treba preskúmať jeho trasu k rozvádzaču RM1.

Obr. 6. Detailný pohľad na svorku PE na mieste, kde došlo k odpáleniu vodiča PE, ktorý bol k svorke len priložený a nie priskrutkovaný
Obr. 7. Detailný pohľad na miesto odpálenia vodiča PE po rozobratí svorky
Obr. 8. Detail miesta odpálenia v svorke PE

Obr. 6. Obr. 7. Obr. 8.

V rozvádzači RM1 bolo zistené, že kábel ku kompresoru, pripojený na svorky (č. 12, č. 13 a č. 14) má vodič PE „upálený„ (obr. 4), teda príčina jeho celistvosti bola preukázaná. Nasledovala však ďalšia otázka. Ako je možné, aby riadne pripojený vodič PE o priereze 4 mmáto príčina: ochranný vodič PE vôbec nebol zasunutý do svorky PE, ale len sa o ňu opieral. Dôkazom bola zaskrutkovaná skrutka na svorke a opálené miesto, kde sa ochranný vodič svorky dotýkal. Na obr. 5, 6, 7 a 8 je to možno názorne vidieť.

Objavili sa ďalšie otázky

Kde sa zobralo nedovolené dotykové napätie na kostre kompresora, keď si pracovníci kompresor vypli prostredníctvom stýkača ovládacím tlačidlovým ovládačom na dverách rozvádzača RM1?

Obr. 9.

Obr. 9. Dôkaz, že kontakty stýkača napriek jeho vypnutiu prepúšťali fázu L2, ktorá bola vplyvom spečenia kontaktov príčinou smrteľného napätia nachádzajúceho sa na kostre kompresora

Situáciu sme namodelovali presne tak, ako postupovali pracovníci elektroservisu. Po vypnutí stýkača tlačidlovým ovládačom sa na kostre kompresora objavilo nedovolené dotykové napätie. Príčinou boli spojené „spečené“ kontakty fázového vodiča L2 na stýkači nachádzajúcom sa v rozvádzači RM1. Dôkaz napätia je vidieť na obr. 9.

Súvislosti bolo treba hľadať ďalej. Po pozornom preskúmaní tlakového spínača CONDOR SK-R3/10,0A, nachádzajúceho sa v hornej časti kompresora, bolo na ňom zreteľné, že tu došlo ku skratu medzi jedným z krajných prívodných vodičov a svorkou PE tlakového spínača. Dôkazom je miesto skratu a opálený kryt tlakového spínača po jeho demontáži. Tento skrat bol príčinou „odpálenia„ ochranného vodiča priloženého (nie riadne pripojeného) ku svorke PE v rozvádzači RM1.

Prechodom skratového prúdu bol stýkač poškodený („zapečenie„ kontaktov na jednom z krajných vodičov).

Obr. 10.

Obr. 10. Pohľad na tlakový spínač kompresora po odstránení jeho krytu. Je tu vidieť miesto kontaktu fázového vodiča s ostrou hranou svorky PE, kde došlo ku skratu

V pravej časti obr. 10 je vidieť miesto poškodenej izolácie krajného prívodného vodiča, ktoré vzniklo pri montáži tlakového spínača (asi mesiac pred úrazom). Tento vodič s poškodenou izoláciou sa po nasunutí ochranného krytu pri montáži dostal do tesnej blízkosti ostrej hrany ochrannej svorky PE na tlakovom spínači. Miesto kontaktu sa počas prevádzky kompresora neskôr stalo miestom skratu medzi týmto krajným vodičom a svorkou PE v tlakovom spínači kompresora (zhodou okolností tlakový spínač menil zhruba pred mesiacom sám poškodený pán Alojz). Svedok potvrdil, že osobne videl, ako si poškodený pri nasúvaní ochranného krytu (obr. 11) pomáhal zatláčaním prívodných vodičov ostrou hranou skrutkovača, pričom bol poškodený jeden z krajných vodičov, a jeho prihnutím k ostrej hrane ochrannej svorky. V čase medzi výmenou tlakového spínača a úrazom nastal pri prevádzke kompresora následkom otrasov skrat medzi jedným z krajných vodičov s poškodenou izoláciou a hranou ochrannej svorky (obr. 12). Počas tohto skratu vybavil predradený istič kompresora.

Obr. 11.

Obr. 11. Známky skratu na opálenom kryte tlakového spínača zvnútra

Keďže v prevádzke nebol stlačený vzduch, obsluha betonárky hľadala príčinu. Po otvorení dverí rozvádzača RM1 videla vypnutý istič, ktorý zapla, a z pohľadu obsluhy opäť bolo všetko v poriadku. Lenže dôsledkom skratu došlo k odpáleniu ochranného vodiča na svorke PE v rozvádzači a k premosteniu kontaktov na jednom z krajných vodičov v stýkači. Od tejto doby sa na kovových častiach kompresora objavilo životu nebezpečné napätie, ktoré bolo príčinou smrteľného úrazu.

Čo dodať záverom

Poviete si, priveľa náhod… No, život je v podstate tiež zložený aj z náhod. Podstata je však iná: Nedôslednosť v práci, a to hneď celého reťazca:

  • elektroinštalatéra, ktorý nepripojil ochranný vodič do svorky PE,

  • revízneho technika, ktorý vykonal meranie impedancie vypínacej slučky v rozvádzači, a nie na svorkách kompresora (ide o časté nedostatky pri práci revíznych technikov),

  • nameraná hodnota impedancie vypínacej slučky 0,2 W uvedená v súpise správy dokazuje, že bola meraná v rozvádzači RM1, a nie na svorkách kompresora; tu mohla byť už odhalená závada v spojitosti ochranného vodiča.

Obr. 12.

Obr. 12. Detail poškodenej izolácie fázového vodiča v tlakovom spínači pri jeho montáži

Môže byť predmetom akademickej diskusie, či vypnutie kompresora stýkačom je dostatočné. Či nebolo treba vypnúť príslušný predradený istič kompresora. Servisná skupina však nemala zasahovať do elektrickej časti kompresora. Podľa nej bolo vypnutie vypínača pre danú prácu dostatočné.

Montážny pracovník, ktorý mal požadovanú elektrotechnickú spôsobilosť, pri výmene tlakového spínača neodborne „ukryl„ prívodné vodiče prívodu u káblu CYKY 4B × 4 mmáciu na jednom z krajných vodičov, a tento prihol do tesnej blízkosti k ostrej hrane ochrannej svorky PE v tlakovom spínači, čo po určitej dobe spôsobilo skrat. Dôsledkom toho sa na kostre kompresora objavilo nedovolené napätie, ktoré sa mu neskôr stalo osudné.

Obr. 12.

Obr. 12. Detail poškodenej izolácie fázového vodiča v tlakovom spínači pri jeho montáži

Naviac: Montážny pracovník nemal pri práci na sebe pracovný odev, len tričko a krátke nohavice…

Záver

Na základe uvedených poznatkov vyplýva jedno veľké poučenie, že pri prácach s elektrickým zariadením je treba vždy byť dôsledný. Elektrina trestá. Náhody sa spočítavajú. Následky bývajú žiaľ bolestné.

Ing. Ján Meravý
Čtyřiapadesátiletý elektrotechnik-specialista a soudní znalec v oboru elektro – energetické stroje a zařízení. Je majitelem soukromé firmy LIGHTINING – služby elektro v Trenčíně, která kromě vykonávání běžných služeb elektro zaměřených na projektování, montáže a revize elektrických zařízení v celém rozsahu se věnuje i poradenství, výchově a vzdělávání v oblasti bezpečnosti práce. Co se týče vzdělání, prošel od vyučení, průmyslovky až po vysokou školu. Má dlouholeté zkušenosti v oboru, ale též v pedagogické činnosti a rovněž v rozsáhlé publikační činnosti (odborné publikace a učebnice v oblasti elektrotechniky a bezpečnosti práce ve vztahu k elektrickým zařízením). Svoje poznatky odevzdává svým kolegům-elektrikářům na seminářích, v kursech a na školeních.