SVĚTLO 2014/4 21 měření a výpočty Fyziologické oslnenie predstavuje nepriaznivý stav zraku, ktorého dôsled-kom je zhoršenie kvality videnia. Z hľa-diska bezpečnosti cestnej premávky je potrebné tento jav minimalizovať. Me-tód pre hodnotenie oslnenia v exterié-rových podmienkach je viacero. Je však možné pomocou bežne používaných me-tód exaktne vyhodnotiť fyziologické osl-nenie v akejkoľvek dopravnej situácii? Oslnenie z hľadiska miery pôsobenia sa rozdeľuje na psychologické a fyziologic-ké. Psychologické oslnenie predstavuje pocit nepohodlia spôsobený zdrojmi osl-nenia v zornom poli. Tento zdroj však nespôsobuje merateľné zhoršenie zrako-vých funkcií. Takúto definíciu ale nie je možné považovať za presnú. Vnímanie psychologického oslnenia je totiž indi-viduálne a závislé aj od faktorov, akými sú únava, nálada alebo zdravotný stav. V doprave sa možno často stretnúť s ne-bezpečnejším javom fyziologického osl-nenia, ktorý je potrebné minimalizovať. Fyziologické oslnenie spôsobuje merateľ-né zmeny zrakových funkcií. V doprave sa s týmto typom oslnenia možno najčas-tejšie stretnúť od stretávacích svetlome-tov protiidúcich vozidiel, od spätných zrkadiel osvetlených automobilom zo-zadu, na súbehoch komunikácií od au-tomobilových alebo vlakových svetlo-metov, popr. od nesprávne navrhnutej sústavy verejného osvetlenia. Z dôvodu relatívne vysokej rýchlosti účastníkov dopravy, potreby krátkych reakčných ča-sov a v nadväznosti na bezpečnosť cest-nej premávky je tento typ oslnenia neprí-pustný. Fyziologické oslnenie je spôsobe-né svetlom od zdroja oslnenia, ktoré sa rozptýli v oku (koliduje najmä s rohov-Metódy hodnotenia fyziologického oslnenia v doprave Ing. Matej Janík, doc. Ing. Dionýz Gašparovský, PhD., Slovenská technická univerzita Bratislava kou, šošovkou a sklovcom) a spôsobí zá-vojový jas cez zorné pole [1].Závojový jas Hodnotenie závojového jasu oka ako prvý exaktne stanovil Holladay [7], kto-rý objavil súvislosť medzi závojovým ja-som, svietivosťou zdroja oslnenia, uhlom medzi pozorovaným objektom a zdrojom oslnenia a vekom. V skutočnosti existu-je sedem rôznych vyjadrení závojového jasu, ale všetky majú rovnaký základný formát [2].2 g eq kE L f %,av eq TI 0 8 65 L L (2) %1,05 av eq TI L L f 95 (3) p a VL ΔΔL F L (4) a f b ΔL L L (5) cp νg b g L Φp (,)ΔF F t L t F F L k 2 (6) 0 99 2160 19 2 (),νF V (7) (1)kde Leq je ekvivalentný závojový jas (cd/m2),k koeficient oslnenia,Eg osvetlenosť oka v rovine preloženej v mieste zornice kolmo ku optickej osi oka (lx),θ uhol oslnenia daný osou pohľadu a spojnicou oka so zdrojom oslnenia (˚).Táto formulácia však platí len pre uhly v rozmedzí 1 ˚ až 30 ˚. Pri väčších uhloch je závojový jas závislý aj od pigmentácie oka. Výpočet závojového jasu v rozsahu od 0,1 ˚ do 100 ˚ je stanovený všeobecnou rovnicou CIE na hodnotenie fyziologic-kého oslnenia [8]. Vyjadrenie koeficientu veku k je tiež problematické. Bežne sa sta-novuje na hodnotu 10. To však platí len pre mladých ľudí vo veku 20 až 30 rokov. S vekom závojový jas rastie a táto zá-vislosť sa prejavuje najmä vo veku nad 60 rokov. Vo veku 70 rokov je tento čini-teľ dvojnásobný, a pri 83 rokoch dokon-ca trojnásobný [3]. Na obr. 1 je znázorne-ná približná závislosť týchto parametrov.Závojový jas je súčasťou takmer všet-kých ďalších prepracovanejších metód na hodnotenie fyziologického oslnenia v doprave.Prahový prírastok (TI)Výpočet prahového prírastku (TI – angl. Threshold Increment) je v súčasnos-ti najpoužívanejšou metódou hodnote-nia fyziologického oslnenia spôsobeného sústavami verejného osvetlenia. Zjedno-dušene možno povedať, že TI vyjadruje, o koľko jasnejší (v percentách) musí byť pozorovaný objekt, aby ho človek videl v prítomnosti zdroja oslnenia rovnako ako bez neho. Výpočet TI je stanovený v publikácii CIE 31:1976 [4]. Najbežnejšie sa používajú rovnice (2) (pre 0,05 cd/m2 < Lav < 5 cd/m2) a (3) (pre Lav > 5 cd/m2):2 g eq kE L f %,av eq TI 0 8 65 L %1,05 av eq TI L L f 95 p a VL ΔΔL F L a f b ΔL L L cp νg b g L Φp (,)ΔF F t L t F F L k 2 0 99 2160 19 2 (),νF V (2)2 g eq kE L f %,av eq TI 0 8 65 L L %1,05 av eq TI L L f 95 p a VL ΔΔL F L a f b ΔL L L cp νg b g L Φp (,)ΔF F t L t F F L k 2 0 99 2160 19 2 (),νF V 2 g eq kE L f %,av eq TI 0 8 65 L L %1,05 av eq TI L L f 95 p a VL ΔΔL F L a f b ΔL L L cp νg b g L Φp (,)ΔF F t L t F F L k 2 0 99 2160 19 2 (),νF V (3)kde fTI je prahový prírastok,Leq závojový jas (cd/m2),Lav priemerný jas vozovky (cd/m2).Zo vzťahov (2) a (3) je zrejmé, že TI zá-visí od závojového jasu Leq aj priemerného jasu vozovky Lav. Priemerný jas vozovky predstavuje udržiavanú hodnotu počas životnosti sústavy verejného osvetlenia.TI sa počíta pre stanovenú polohu po-zorovateľa znázornenú na obr. 2.Dovolené hodnoty TI v závislosti od triedy komunikácie (M1 až M5) sú stanovené v publikácii CIE 115 [5], resp. u nás platí príslušná norma EN 13201-3. Slovné hodnotenie TI možno interpreto-vať podľa tab. 1.Spôsob výpočtu prahového prírastku TI v súčasnosti prechádza revíziou jak v publikácii CIE 140 ed. 2 (v návrhu), ako aj v návrhu novej edície normy prEN 13201-3:2013.Úroveň viditeľnosti (VL)Metóda úrovne viditeľnosti (VL – angl. Visibility Level) bola vytvorená na hod-notenie fyziologického oslnenia od svieti-diel verejného osvetlenia, ale aj pre situácie oslnenia od iných účastníkov cestnej premávky. Výpočet VL je metodicky pod-robne popísaný v publikácii IESNA-AN-SI-RP-8 [6]. V publikácii CIE 115 [5] je táto metodika uvedená stručnejšie.Zjednodušene možno povedať, že čini-teľ VL popisuje schopnosť vodiča spozoro-vať prekážku v určitej pozorovacej vzdia-lenosti. Táto schopnosť závisí od viace-rých faktorov, akými sú:– jas pozadia,– jas pozorovaného objektu,– adaptácia oka,– svietivosť zdroja oslnenia,– tvar, veľkosť a farba objektu,Obr. 1. Závislosť koeficientu oslnenia k od veku pozorovateľa