54 SVĚTLO 2013/2 názory a zkušenosti Dobrá literatúra nemá vedľajšie účinky, po-znamenal Majster pera Tomáš Janovic. Mož-no však aj dodať, ale reklama ich môže mať.Príspevok je vyvolaný spoločenskou diskusiou o umiestňovaní billbordov. Je zrejmé, že súčasný stav „outdoorovej“ re-klamy už ovplyvňuje aj bezpečnosť cest-nej premávky.Matematické vzťahy sa autor snaží po-dávať jednoducho. V samostatnom po-kračovaní článku budú uvedené príkla-dy, zamyslenia a úvahy súvisiace s témou. Príspevok je určený bežnému čitateľovi. 1. Ako človek vidí Veľký vzdialený nápis človek vidí rov-nako ako malý totožný nápis umiestnený v blízkosti, ak platí:– veľkosť zorných plôch obidvoch ná-pisov je rovnaká (zornou plochou sa rozumie priemet pozorovanej plochy do smeru pohľadu),– jas, resp. jasnosť obidvoch plôch, je rovnaký,– grafický obsah (obrázky, text) je zhodný. Uvedené zovšeobecnenie bolo zjedno-dušené za podmienky, že medzi hodno-tou zorného priestorového uhla a priesto-rového uhla, ktorý prináleží zornej plo-che, je nevýznamný rozdiel.(Pozn. autora: Priestorový uhol charak-terizuje zobrazovací systém oka. Svetlo prechádzajúce cez spojku je snímané ma-ticou receptorov umiestnených na vnú-tornom povrchu očnej gule. V tomto sa optika oka líši od zobrazovania na ploš-nej matici elektronických kamier.) Ak je povrch pozorovaného predme-tu tmavý, jeho jas je menší, aj keď naň dopadá rovnaké množstvo svetla ako na svetlý povrch. Človek v danom psychic-kom rozpoložení (nálade) a fyziologic-kom stave (vek, poruchy videnia) vníma objektívne merateľnú veličinu jas indivi-duálne. Preto pre subjektívne hodnote-nie pocitu vyvolaného jasom je používa-ný názov jasnosť.Dostatočná viditeľnosť je dosiahova-ná, ak sa v prípade malého priestorového uhla predmetu pozorovania jeho jas zvý-ši. Zase naopak, ak je jas predmetu pozo-rovania malý, jeho priestorový uhol musí byť väčší. Teda, potrebný zrakový vnem možno vyjadriť ako súčin jasu objektu pozorovania L a jeho priestorového uhla ω. Súčin Lω je známy ako osvetlenosť (in-tenzita osvetlenia), v tomto prípade ide o osvetlenosť zraku EEYE.Zhrňme, pre videnie je dôležitá osvet-lenosť zraku od objektu pozorovania.2. Prof. de Boer Tento odborník už dávnejšie sformu-loval hranicu medzi komfortným videním a videním, pri ktorom už možno pociťo-vať určitý stupeň diskomfortu pozorova-nia vizuálneho objektu. Tvar tohto medz-ného vzťahu je EEYE/EA = 1, pričom EA je adaptačná osvetlenosť zraku. Adaptačnou osvetlenosťou zraku sa rozumie ustálená citlivosť zraku v danom svetelnom pro-stredí a v danej adaptačnej dobe. Pripo-meňme že, odpovedajúci adaptačný jas LA zodpovedá jasu celého vnímaného svetelného prostredia, v ktorom sa na-chádza i pozorovaný objekt. (Pozn.: Je zaujímavé, že človek vidí v horizontál-nom smere v rozsahu väčšom ako 180°.)V prípade vodiča automobilu je jeho adaptačný jas vytváraný jasom povrchu vozovky osvetlenej svetlometmi auto-mobilu. V intraviláne má na adaptačný jas rozhodujúci vplyv verejné osvetlenie, pričom sa uplatňuje príspevok od okoli-tého mestského osvetlenia, ako je svetlo výkladov, okien, reklám a pod. Vodič pri-tom sleduje vozovku pred automobilom do vzdialenosti úmernej rýchlosti vozidla.V ďalšom bude uvažovaná nasledovná dôležitá podmienka bezpečnej jazdy: od-vedenie pohľadu vodiča zo smeru cesty by malo byť krátkodobé, teda adaptačný stav zraku vodiča sa krátkodobým pre-smerovaním pohľadu nezmení.Osvetlenie a rozmery billboardov – Časť 1 Ing. Jaroslav Španko, CSc.Obr. 1. Horizontálne situovanie plôch pri ceste Legenda: P – pozorovateľa – odstup plochy, a = CB b – dráha vozidla, b = PC n – normála kolmej plochy N – svetelný stred (ťažisko plochy)B – päta svetelného stredu δ – uhol pootočenia plochy α – horizontálna zložka zorného uhla φ, α = ے bc Legenda: l – pozorovacia vzdialenosť, l = PN φ – zorný uhol, φ = ے bl ε – vertikálna zložka zorného uhla φ, ε = ے cl, elevačný uhol λ – uhol naklopenia plochy Obr. 2. Vertikálne situovanie plôch pri ceste 3. Vnímanie okolia vodičom Predpokladajme že, pre uvedomenie si informačného obsahu symbolu, grafi-ky alebo krátkeho nápisu by mala posta-čovať doba pohľadu vodiča 2 s. V tomto relatívne krátkom časovom okamihu by mal človek vždy spoľahlivo identifikovať význam dopravnej informácie. Ak sa doba odvedenia pohľadu vodiča z vozovky pre-dlžuje nad 2 s alebo sa opakuje, grafické