SVĚTLO 2012/5 51 normy, předpisy a doporučení Nakladanie s elektroodpadom Začnem problematikou nakladania s elektroodpadom. V roku 2001 bol prijatý zákona č. 223 / 2001 Zb., o nakladaní s od-padom. V roku 2003 bola do slovenskej le-gislatívy implementovaná smernica Európ-skeho parlamentu (EP) o nakladaní s elek-troodpadom (WEEE). S odstupom času je treba konštatovať, že ponechanie prv zave-deného inštitútu Recyklačného fondu sa postupne stalo jablkom sváru a príčinou mnohých nedorozumení, najmä s kolektív-nymi organizáciami pre nakladanie s elek-troodpadom. O spôsob doriešenia danej problematiky sa vedú mnohoročné disku-sie aj v súčasnosti; po dôraznom upozor-není zo strany Európskeho parlamentu je možné predpokladať, že bude prijaté eu-rópske riešenie (t. j. mimo existenciu Re-cyklačného fondu).Európsky parlament 19. januára 2012 v druhom čítaní schválil nové pravidlá na-kladania s odpadom z elektrických a elek-tronických zariadení (OEEZ). Ciele nove-lizácie smernice je možné zhrnúť takto:– Efektívnejšie využitie vzácnych surovín, ktoré sa v elektrozariadeniach nachád-zajú, zmierniť vplyv odpadu na život-né prostredie, umožniť spotrebiteľom vrátiť drobný odpad vo viacerých pre-dajniach a tiež znížiť mieru byrokracie pre podnikateľov.– Firmy budú pred vývozom OEEZ za hranice musieť získať certifikát od colného úradu, že spotrebiče sa vy-vážajú za účelom opravy alebo opä-tovného využitia, pričom bremeno do-kazovania sa presunulo na exportérov. Ustanovenie má zabrániť nelegálnemu vývozu do krajín, v ktorých sa odpad hromadí alebo jeho spracovanie prebie-ha v podmienkach ohrozujúcich zdra-vie pracovníkov a životné prostredie.– Všetky členské štáty budú musieť zvý-šiť zber svojho elektronického a elek-trického odpadu bez ohľadu na to, či v súčasnosti dosahujú aktuálny cieľ 4 kg na osobu a rok. – Do roku 2016 musí väčšina z nich vy-zbierať 45 t elektronického odpadu na každých 100 t elektrických a elektro-nických výrobkov, ktoré boli uvedené na daný trh počas troch predchádzajú-cich rokov. Do roku 2019 tento objem vzrastie na 65 % priemernej hmotnos-ti predanej elektroniky alebo na 85 % všetkého elektronického odpadu, ktorý vzniká na ich území. Desiatim krajinám (vrátane Slovenska) bude v dôsledku nedostatku potrebnej infraštruktúry dočasne umožnené zníženie 65% cieľa na 40 % – do roku 2016 – s možnosťou požiadať o predĺženie lehoty na dosiah-nutie tohto cieľa až do roku 2021. – S cieľom uľahčiť zber odpadu sa EP po-darilo presadiť, aby spotrebitelia mohli vrátiť veľmi malé výrobky (s vonkajším rozmerom do 25 cm – napr. mobilné telefóny) v každej aspoň väčšej predaj-ni elektrospotrebičov bez toho, aby si v nej museli zakúpiť nový produkt. – Objem recyklovaných spotrebičov vzrastie pri určitých kategóriách vý-robkov na 80 %. Europoslanci zdôraz-nili, že pri recyklácii by sa mali využí-vať najlepšie dostupné techniky spraco-vania a výrobný proces sa má upraviť tak, aby sa uľahčilo získavanie surovín z vytriedených výrobkov. – Producentom spotrebičov sa uľahčí povinnosť vykazovania, zjednoduší sa proces registrácie výrobku a zavedú sa opatrenia zabraňujúce dvojitému výbe-ru registračných poplatkov v členských štátoch. Hoci budú musieť aj naďalej finančne prispievať na zber odpadu, zanikne im povinnosť zriaďovať ofici-álne sídlo v každej krajine, kde podni-kajú. Stačí, ak tam zriadia oficiálneho zástupcu danej značky. Odborníci na danú oblasť dlhý čas po-ukazujú na veľké rozdiely v miere recyk-lácie elektroodpadu medzi členskými kra-jinami, pričom napr. Rumunsko a Bulhar-sko dosiaľ dokázali vyzbierať len zlomok toho, čo sa dokáže vytriediť v Nemecku, Nizozemsku či Švédsku. SR sa nachádza v rozumnom strede a aj v budúcnosti by mal každý jeden občan ušetriť 4 kg také-hoto odpadu ročne. Triedenie osvetľovacích zariadení Všetky tieto úvahy a pripravované zme-ny sa týkajú aj svetelných zdrojov a svieti-diel. V súčasnosti sú OEEZ v kategórii č. 5 – Osvetľovacie zariadenia triedené takto:Skupina č. 5.1. Osvetľovacie zariadenia pre výbojové svetelné zdroje Patria sem všetky osvetľovacie zaria-denia používane v domácnostiach aj ap-likáciách iných ako domácnosti (priemy-sel, uličné osvetlenie, areálové osvetle-nie a pod.).5.1.1. Interiérové osvetľovacie zaria-denia pre lineárne a kompaktné žiarivky, ktoré sú umiestnené voľne, napevno ale-bo sú zabudované do stien, dlážok ale-bo stropov budov za účelom poskytnu-tia funkčného, dekoratívneho alebo ak-centačného (zdôrazňujúceho) osvetlenia v interiéroch.5.1.2. Osvetľovacie zariadenia pre bez-pečnostné a informačné osvetlenie Svietidlá individuálnej bezpečnosti (núdzové svietidlá), bezpečnostné signa-lizačné zariadenia a informačné svietidlá umiestnené voľne, napevno alebo zabu-dované do stien, dlážok alebo stropov bu-dov na zaistenie bezpečného a informač-ného (navigačného) osvetlenia východov, informačných a záchranných zariadení.5.1.3. Exteriérové osvetľovacie zaria-denia pre lineárne a kompaktné žiarivky, ktoré sú určené na umiestnenie na štan-dardné stožiare, svetelné stĺpy, nástenné výložníky za účelom poskytnúť osvetľo-vanému prostrediu (uliciam, chodníkom, cyklistickým tratiam, parkom a pod.) funkčné alebo dekoratívne osvetlenie.5.1.4. Osvetľovacie zariadenia na osvetľovanie tunelov, podchodov, podjazdov a prístreškov, ktorých účelom je poskyt-núť funkčné osvetlenie podzemných i na-dzemných tranzitov (napr. pre autá, chod-cov a pod.).Skupina č. 5.2. Lineárne žiarivky Patria sem žiarivky s tlakom niekoľ-ko milibarov, s obsahom ortuti a lumi-nofóru, kde svetlo vzniká žiarením elek-trického výboja. Patria sem nízkotlako-vé jednokolíkové a dvojkolíkové lineárne žiarivky rôznych výkonov, tvarov, prieme-rov a dĺžok.Skupina č. 5.3. Kompaktné žiarivky Patria sem žiarivky s tlakom niekoľko milibarov s obsahom ortuti a luminofóru, kde svetlo vzniká žiarením elektrického výboja. Patria sem nízkotlakové kompakt-né žiarivky bez integrovaných predradní-kov s kolíkovými päticami rôznych dĺžok a rozličným počtom trubíc a nízkotlakové kompaktné žiarivky s integrovaným elek-tronickým predradníkom rôznych výko-nov, tvarov, priemerov a dĺžok.Svetelná technika verzus životné prostredie Ing. Milan Hrdlík, CSc., Etalux, Nové Zámky Za uplynulých pár desaťročí sa toho vo vzťahu občanov k environmentálnej politike ozaj veľa zmenilo. O tomto probléme by bolo možné písať takmer ľubovoľne dlho, dokonca možno i zaujímavo, ale časopis Světlo už svojim názvom vymedzuje, čo jeho čitateľskú verejnosť zaujíma najviac, preto sa pokúsim zostúpiť z celospoločenských výšin do našich svetelno-technických „plání zelených...“.